Týždeň pred štedrým večerom sa skupinka mládencov rozhodla, že budú chodiť koledovať. Boli to Jury Karpiel, Jury Marinčák a jeho starší brat Beďo, Ondro Belej a aj ja (Zobo). Prvý nácvik sme mali v nedeľu poobede, ktorému velil pán učiteľ Jožko Bačovčin. Poctivo sme cvičili celý týždeň. Ale v stredu sme dostali od Peťa Ácsa pre-kvapenie, povedal nám, že koledovať pôjdeme už v piatok. Každý z nás si položil otázku prečo v piatok, veď štedrý deň je až v sobotu. Ale Peťo nám povedal, že v piatok budú mať večeru ľudia zo sociálne slabších rodín a o 15:00 nás očakávajú. A nám bolo hneď všetko jasné. Dni išli ako voda a už tu bol piatok. U SDB sme sa stretli o 14:30 všetko sme si ešte raz zopakovali a išli sme koledovať. Peťo nás tam zaviedol, pripravili sme sa a koledovali sme. Pri koledovaní sa stal kiks, Beďovi som skoro odkopol hlavu (zakopol som o ňu), jeden dedo sa tam dobre neroztrhal od smiechu. Bol tam aj Deky. Keď sme odchádzali ľudia nás odprevadili pekným potleskom, asi sa im to páčilo. Dostali sme nejaké koláče aj love. Premiéru sme prežili už iba prežiť Vianoce, ktoré sme začínali na fare. Jednoznačne tu mi najviac lepilo koledovať pred toľkými kňazmi. Po koledovaní za nami prišiel Cyro Sliž, lebo bol z nás najviac hotový. Hneď mi stúplo sebavedomie. A od tejto chvíle nás sprevádzal skúsený šofér Peťo Ács, ktorý nás vozil po rodinách na super vytuningovanej Škode 120 so zadným pohonom podporovaný dusíkom. S týmto autom sme bleskovo pobehali všetky rodiny: boli to Karpielovci, Marinčákovci, Bačišinovci, Bačovčinovci, Mikitovci, Ševčíkovci, Mihalovičovci, Ficikovci, Pančurovci, Belejovci, Haburčákovci, Ivančákovci, Žákovci, sestry FMA a Jakubovci, ktorí neboli doma. Pohostení sme prišli do SDB, kde nás čakala posledná zastávka na polnočnej omši. Aj toto sme prežili. Po omši sme prišli do sakristie, kde sme si rozdelili ťažko zarobené doláre. Nepoviem vám koľko, lebo to by už teraz boli obsadené miesta na budúce Vianoce.

 -Zobo-