Ahoj ! Všetkých pozdravujem a prajem ten najkrajší Nový rok, aký si len dokážete vysnívať a aký chcete prežiť spolu s Ježišom, ktorý má už určite pre Vás pripravených X príležitostí na to aby Vám prejavil svoje plány a spôsoby Lásky.
Svätý apoštol Jakub nás vyzýva (Jak; 4,17): "Kto vie dobre robiť a nerobí, má hriech." Niektoré preklady majú aj "Kto môže dobre robiť a nerobí, má hriech." Lenže vynachádzavosť lenivcov i v týchto slovách objaví ešte slovo "kto vie (môže) dobre robiť". Ja ani neviem, ani nemám príležitosť. Nie som dosť bohatý, aby som dával milodary. Sám bojujem o základné veci. Mám dosť čo robiť, aby som sám, deň čo deň prežil. Nie som predsa žiadnym divotvorcom, aby som mohol uzdravovať chorých, či riešiť množstvo neriešiteľných" problémov ľudí. Ani nie som dosť zdravý, aby som mohol iným poslúžiť. Sám mám čo robiť, aby som ledva prežil. Jednoducho chýbajú mi prostriedky, sily, podmienky a príležitosť konať skutky lásky. Som chudobný, chorý, opustený..." Že si sám, ty malomyseľný, krátkozraký človiečik? Že nemáš prostriedky a príležitosť? Je to skutočne tak? Či by naozaj mohol existovať na svete človek, ktorému by Stvoriteľ nebol dal vôbec žiadnu príležitosť na prejavenie lásky? Je možné, aby bolo na svete čo len jediné Božie dieťa, tento verný obraz Boha, jeho večnej lásky, ktorému by nebolo možné preukazovať lásku? Či už sám život, ktorý nám dáva večná Láska, nie je dostatočne dobrou príležitosťou na lásku? Veď už to samotné, že jestvuješ, stačí k tomu, aby mali ľudia radosť. Už samotná naša existencia je zdrojom lásky a radosti pre ľudí. Hovorí sa, že bez vzťahov, človek nevie, kým je. Ak by niekto vyrastal na pustom ostrove, nevedel by, kto je. Nebolo by totiž nikdy nikoho, kto by mu povedal, ako vy- zerá, ako pôsobí, aký dojem robí, čo je na ňom dobré a čo potrebuje naopak vylepšenie. Bolo by to tak, ako keby sme nemali zrkadlo. Nevedeli by sme, ako vyzeráme. Aj iný človek je pre nás zrkadlom. Bez iného človeka, takéhoto zrkadla, by sme naozaj nevedeli, kto sme. Nemohol by si ty byť pre iných tým zrkadlom, ktoré im poslúži? Napríklad tým, že im dá pozitívnu spätnú väzbu, že ich pochváli, ocení, povzbudí? Byť zrkadlom inému človeku, to je skutok lásky. Ale aj keby si nič nepovedal, už číra tvoja prítomnosť v živote iného človeka je veľkým skutkom lásky.
Dobrá vec sa nenanucuje. Lenže ty sám musíš byť presvedčený o sebe, že si dobrá vec. Ak sa sám seba nepokladáš pre iných za dar, ako ťa za niečo takéto môžu pokladať oni. Je to teda tak. Byť príležitosťou na lásku je tým najznamenitejším, najnežnejším bohatstvom ľudského života. Lež, niekto snáď namietne: zostaňme radšej len pri drsnej, triezvej skutočnosti! Zostaňme v realite! Pozrime sa na skutočné pomery, v ktorých nejeden človek žije. Áno, pozrime sa len na ne! A až potom zistíme, že skutočne každý človek má príležitosť a možnosť robiť denne dobre inému. "Keby som smela", napísalo raz jedno dievča do svojho denníka, "tak by som sa opýtala Boha: čo robím? čo mám robiť? Neviem...! Moje dni plynú bez úžitku a ja za nimi ani nesmútim. Keby som mohla aspoň len jednu minútu cez deň urobiť niečo dobrého sebe alebo niekomu inému." Po niekoľkých dňoch si prečítala v pokojnej chvíľke znova tieto svoje riadky a potom pod ne napísala: "Oh, môj Bože, čo je ľahšie? Veď stačí, keď podám pohár vody smädnému!"
Každý deň ti je príležitosťou na lásku - aj keď si chudobný. Tak chudobný zasa nie je nik, že by ani jeden deň nemal toľko bohatstva, keď už nie zlata ani striebra, tak aspoň bohatstvo dobrého slova, malej služby, trocha prívetivosti voči inému a takto potom pestovať lásku. Daj ľuďom svoj čas! Bohatstvo to predsa nie sú len peniaze a hmota. Ľudia potrebujú ďaleko viac, než len hmotu. ,,Nielen z chleba žije človek!”, hovorí Písmo.
Každý deň je ti príležitosťou na lásku - i keď si osamelý. Nik nie je taký osamelý, aby sa nestretol aspoň raz cez deň s iným človekom. Lež nikto, tak hovorí muž ducha, neprichádza do našej blízkosti a nevychodí nám v ústrety sám, ak my o to nestojíme. Ak si osamelý, nezatváraj sa ešte viac, aby si bol ešte osamelejší. Urob krok von, k iným. Nečakaj! Tak zistíš, že nielen iným si svojim skutkom pomohol, ale že si pomohol aj svojej osamelosti. Už si prestal byť osamelý.
Každý deň je pre teba príležitosťou na lásku - i keď si chorý. Koľko príkladov lásky máme u množstva ľudí, ktorí aj napriek svojej chorobe dokázali iným robiť dobre. Môžeš napríklad rozdávať pokoj, môžeš prehovoriť slovo vďaky a uznania tým, ktorí sa o teba starajú, potlačiť nárek, prejaviť trpezlivosť či odovzdanosť. Chorý môže nielen veľa lásky žať, lež i mnoho lásky rozsievať.
Každý deň ti slúži na príležitosť k láske. Nehovor keby ...Nikdy nebudeš mať ideálne podmienky na dobro! Pravdu povediac, tí, ktorí majú ideálne podmienky robia najmenej. Či sa nestretáme často so smutným faktom, že najúčinnejšími "apoštolmi" čohokoľvek sú prví pionieri, t.j. tí, ktorí vykročili do neznáma, bojujúc so základnými ťažkosťami a nepochopením zo strany iných; ktorí nemali doslova kde hlavu skloniť, no mali vnútornú túžbu a nadšenie pre to, čo robili? Keď sa ich dielo rozmohlo tak, že ich nástupcovia už mali vytvorené ideálne podmienky horlivosť prestala. Hovorí sa preto: "Kto vie prečo, vie aj ako." Alebo iné príslovie: "Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody."
Preto treba robiť dobro tu a teraz. A ak by niekedy predsa len uplynul jeden deň, ktorý by nám naozaj neposkytol nijakú príležitosť, vtedy by sme sa mali pred ním doslova zhroziť a urobiť aspoň na jeho záver všetko pre to, aby sme to napravili a využili aspoň jeho poslednú minútu, napríklad tým, že by sme sa za nejakého človeka prinajmenšom pomodlili.
Len jeden deň nebude už príležitosťou na lásku - deň hnevu, dies irae, deň večnosti - alebo skôr noc večnosti "keď nikto nebude môcť pracovať" (Jn 9,4). Kto nevyužije príležitosť na lásku v krátkom pozemskom živote, tomu ju už dlhá večnosť neposkytne. V tom je i kus onej otriasajúcej biedy zatratených, že už nemajú nijakej príležitosti na lásku. Ak je strom zoťatý, vtedy je už navždy po možnosti vyháňať listy, potešovať srdce kvetmi a prinášať ovocie. Čo máme teda robiť, aby sme dali aj viditeľný dôkaz o našej Láske? Odpoveď na túto otázku je jasná: Dávaj to čo máš a to čo si. Svätý Polykarp, nám všetkým hovorí: "Keď môžete robiť dobre, tak neodkladajte!" Robte, kým máte svetlo! Veľa pravej lásky, ktorá Vás čaká v Novom Roku 2006, praje komunita salikov z Humenného.

Prevzaté z www.uniba.upc.sk /
Úvahy o láske, Milan Bubák /
upravil Ondrej Puček