Začalo to asi tak, že sme odomkli dvere do herne, kde sme mali výstroj, ktorú sme si zbalili do svojich batohov a s požehnaním nášho direktora sme vyrazili na vlakovú stanicu. Bol s nami aj môj dobrý priateľ Tomáš Jánošík. Cestou na stanicu sme rozprávali ako to tam bude. Keď sme došli na stanicu, Peťo Ács mal už pre nás kúpené lístky na vlak. Hneď potom sme nastúpili do vlaku. Ešte sa ani vlak nerozbehol a už nás chcela sprievodkyňa vyhodiť z vlaku, ale Tomáš to dal do poriadku. Detaily, ktoré sa diali vo vlaku vám nebudem opisovať. Nakoniec sme sa ocitli v Košiciach. Keď sa vlak zastavil vyhádzali sme z neho naše veci, stretli sme sa s Michalovčanmi. Na stanici sme očakávali auto, ktoré nám zoberie veci, ale mali sme smolu, takže veci sme si niesli na neďalekú školu Gymnázium Tomáša Akvinského. Cestu ku škole sme si skrátili rozprávaním príbehov z vlaku. Na gymku nás už očakával môj kamoš ,,Šuni”, ktorý nás zaviedol do malej telocvični. Potom, ako sme si uložili veci, tak sme sa vybrali k saleziánom na Kalváriu, kde sme mali omšu. Po omši sme išli hore na čaj a nejaké občerstvenie. Po občerstvení bolo vylosovanie skupín. Do skupiny sme dostali : Košice, Poprad a Bardejov. V základnej časti turnaja sme porazili Košice a Bardejov. Nad Popradom sme bohužiaľ prehrali, ale mali sme na nich. V štvrťfinále sme sa stretli s Prešovom. Pred týmto zápasom som si zbytočne zlomil hokejku, ale čo už so mnou. Prešov sme porazili. Potom sme netrpezlivo očakávali ako dopadne duel Petržalka vs. Trnava. Do semifinále sme chytili Petržalku. Našťastie sme mali proti nim žolíka, a to Tomáša Jánošíka, ktorý ich minulý rok trénoval, takže nám povedal slabiny a tromfy Petržalčanov, ktorých sme si v zápase pokryli. Tento zápas bol veľmi ťažký a napínavý. Po tridsiatich minútach hry bolo nerozhodne 3:3. Takže nasledovalo predĺženie. Hneď na začiatku predĺženia nastrelili tyčku. Skoro som tam skolaboval. Priebeh bola si taký, že, keď sme mali my loptičku, tak sme ju chvíľu podržali a hneď tam išla strela alebo kombinácie obkukané z NHL. U Petržalčanov to bolo podobné. Nakoniec to rozhodol Dony svojím príklepom, keď zavesil bratislavskému brankárovi GÓL. Bola to ohromná radosť. To si ani nedokážete predstaviť. Popri tejto radosti sme boli zvedaví, kto postúpi do finále z duelu Poprad vs. Michalovce. Už pred týmto zápasom sme tipovali, že to bude Poprad, ale v kútiku duše sme verili , že Michalovce by mohli prekvapiť. Naše želanie sa nesplnilo. A tak sme sa opäť, už druhý rok po sebe stretli vo finále s Popradom. Loptička sa vhodila a začal ťažký boj o trofej a víťazstvo na turnaji. Presný priebeh si nepamätám. No tento zápas skončil bohužiaľ v náš neprospech a to 4:1. Hneď po tom bolo vyhodnotenie. My sme za druhé miesto dostali fľašky na bicykel, ktoré boli z Tesca. Medaily máme všetci rovnaké akurát Popradčania tam mali 1. miesto, my druhé a Petržalka tretie. Ešte som vám zabudol povedať, kto bol hosť turnaja, bol to Rudo Laur. Ak by niekto nevedel kto to je, tak je to ten rozhodca, ktorého zbili. Hráč Zvolena Mráz mu v zápase ,,nasekal na dĺžku”. Po vyhodnotení sme sa pobrali do školy, kde sme si zbalili veci a museli sme popratať, nielen za sebou ale aj za Michalovčanmi a Bardejovčanmi, lebo oni odišli na vlakoch, ktoré išli skôr ako náš. Potom ako sme upratali telocvičňu, sme sa vybrali do mesta. Pri fontáne sme si zložili veci a začali sme hľadať nejaké čajky. Ham, alebo to bolo jedlo? Skôr to druhé, ale našli sa aj čajky. Potom prišiel Stano Mikita, ktorý bol na školení. Hneď potom sme išli do Tesca, kde sme nakúpili rožky a nutellu, ktorú sme do seba tlačili cestou vo vlaku. O 20:45 sme sa ocitli na vlakovej stanici v Humennom. Opäť sme vyhádzali veci z vlaku a vybrali sa šálikom. Cestou sme si dobre zaspievali, dokonca sme mali aj poslucháčov, ktorí vyliezli na okná, aby zistili čo sa vonku deje. Po príchode k SDB sme čakali slávnostne privítanie, ktoré mala obstarať Lenka Mikitová. Ale nikde nič, dokonca nám aj herňu zatvorili, takže sme museli čakať, aby sme si mohli zložiť veci. A potom sme sa pobrali domov. Ďakujem vám za vašu pozornosť a mojej kamarátke za podporu počas turnaja.

Váš Maroško