Všetci chlapci, ktorí sa rozhodli ísť oslavovať Silvester v Jasenovciach sa stretli u SDB 30. decembra v piatok o 10:00 SEČ. Bola to skupinka vyvolených: ja (Zobo), Stucky, Slavo , Fico, Malý Ivan, Ďoďik, a chlapci zastupujúci mladú generáciu( Maťo, Vlado, Paťo). Hneď na úvod nám generál Pučko oznámil, že sa asi na chatu nepôjde, kvôli nevhodnému počasiu a radšej by sme mali osláviť Silvester u Bileca. Hovoril nám, že tam bude blato a podobne. No každý z nás ihneď začal protestovať a tak sme Púčka presvedčili. Ešteže bol s nami Fico, ktorý zachránil situáciu. Zavolal fotrovi , či by sme nemohli byť na ich chate. A jeho foter všetko dovolil, a mimochodom, keď bolo asi hodinu a pol po odchode autobusu, rovno oznámil, že príde za nami a dovezie nás na chatu. Neprešlo veľa času a pred bránu SDB zaparkovalo ďalšie zo série humenských tunningov, tento krát favorit s výbornými poťahmi a hliníkovými diskami. Škoda, ani som nedorezal partičku biliardu s generálom Pučkom. Tak sme sa všetci aj s batohmi naplnenými petardami poukladali do našich tunningov a vybrali sme sa do Jasenoviec. Po neuveriteľne krátkej ceste (vďaka dusíkom), sme sa dostali do Jasenoviec, povybaľovali sme sa a navalili na chatu, kde začal najväčší camp cez prázdniny. Musím uznať že bola kosa - dvojmetrová, šikal som. Bolo aj toto biele čo padá zhora. Asi po troch hodinách sa tam natoľko oteplilo, že až vtedy som zo seba zhodil zimušňu vetrovku a bogandže. Neskôr ku večeru sme sa pobrali poobzerať chatu tam hore, či ešte vôbec žije. Cestou som skoro uviazol v snehovom záveji ale Ďoďik ma zázračne vytiahol. No keď sme boli už v chate, zobrali sme suroviny na prežitie a pobrali sme sa. Cestou dolu s najstarším členom expedície Pučkom prifachčalo do blata. Vtedy niekto povedal: ,,Nesmejte sa zo starého človeka.” Keď sme boli už v dedine zachádzali sme do tety Hornej, ale ja som sa netrafil do jej domu lebo som sa s ňou nechcel stretnúť. Po dobrej večeri, ktorú nám navaril Stucky, sme sa my starší pobrali do kuchynky, kde sme sa s Ficovími 2500 watovými reprakmi rozbíjali na Stuckyho Satisfactione. Vymysleli sme si novú hru, kto vystrelí väčší plameň. Bolo ich tu požehnane a každý sa neúrekom snažil z najväčších síl. Ale víťaz prvej noci bol jednoznačne Slavo. Vydržali sme až do pol tretej rána a to bol ešte len prvý deň. Všetci unavení sme išli zdychať. Ráno bol fakt hnusný budíček, veď sme nespali ani 6 hodín. Mali sme raňajky, ani nepamätám aké boli. Iba traja najodvážnejší sa odvážili ísť saniť, boli to Ďoďik, malý Ivan a ja. Išli sme do ďalekej tundry ale rozbili sme sa, išlo s nami jak s ďablami. Mne sa podarilo zakilovať aj jeden krík. Keď sme boli úplne mokrí pobrali sme sa na chatu. Potom bol obed a k večeru sme mali sv. omšu, na ktorej sa zúčastnila aj teta Horná s jej kamarátkami. Po omši nám teta vyrozprávala príbeh o cigánovi Lacimu, ale naozaj bol veľmi dobrý ako nám teta spomínala!!! Všetci sme si naplno užívali posledné hodiny starého roka a netrpezlivo sme čakali na hodinu X. Asi 15 min. pred polnocou sme sa vybrali na vopred určené miesto kde sme to mali odpáliť. Najviac nás potešil Fico, ktorý mal ohňostroj od fotera za 400 korún. No keď prišiel čas 0:00 SEČ, tak sme to rozpálili. Mali sme naozaj veľa petárd, delobuchov, našli sa aj nepoužité granáty a bomby. Bola naozaj haluška ale aj tak najlepší bol ohňostroj, šikali by ste keby ste ho videli. Po bombardovaní sme sa vrátili na chatu, kde sme si otvorili šampáňo Huberta, fúúúúúj bolo hnusné. Tu som s Ivanom rachal petardy do 1:15, mal som ich vyše sto. Na tomto výlete som bol naozaj killer, nevedomky som dal petardu do tyče v ktorej bola sýkorka, chudak ptačok, vyletel jak šíp. Zavolali sme aj Ferimu, ktorí mal prísť pre nás pred Peklo. Potom všetci išli spať o 3:00, ale ja s Ďoďikom sme sa zakecali do pol piatej, vtedy nás napadla myšlienka poďme von. My sme sa ani neobliekali veď načo vonku bolo iba pár stupňov pod nulou a v tričkách a šľapkách sme išli na dvor. Mali sme aj guľovačku, šmýkali sme sa po ceste, váľali a chodili bosí po snehu. Boli sme fááákt vyhotovení jak níííkdy. Nakoniec sme išli spať 5:15 a spali sme možno 4 hodiny. Vstali sme a ani neviem ako zbehol tak rýchlo čas a už sme museli ísť domov. Chatu sme vyčistili do poslednej špinky a zničili sme hnusné baktérie. Keď sme sa pobalili prišiel za nami Ficov foter. Opäť sme sa dajak poukladali do našich tunningov a išli sme domov. Musím povedať že Ficov foter je naozaj dravý šofér, v niekoľkých zákrutách mi naozaj ľipilo. Ešte keď sme boli v aute, ale boli v Humennom niekto povedal: ,,Pac na ňu, ta to taka puľka, co ona šebe duma že je buldozér.” Jak som toto počul nemohol som si udržať smiech. Ale všetko sa dobre skončilo, bezpečne sme došli do SDB a následne domov.
P.S.: Stucky, prezuvky ti vrátim 23. februára, keď budeš u SDB, a chcem ešte oznámiť všetkým chlapcom, ktorým sa nechcelo že môžu ľutovať že neboli.

Lúči sa s vami sám veľký Zobo