Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna hora. Ale nebola to obyčajná hora. Tá hora bola animátorska. A tá hora bol vlastne on a volal sa Tepi. Blížil sa šiesty december a ten Tepi dostal mikulášsku misiu. A tak vznikla rozdávacia čata v zložení Janko S.- Mikuláš 1, Peťo B.- Miki 2, Betka-angel 1, ja-angel 2, Dominik S.- Malý princ 1, Ondrej B.- Malý princ 2 a Gabo-čert-profesionál:). A čo bolo ďalej, to vám rozpovieme hneď!

1.Tepi, ako sa to všetko začalo...
Pani manželka uja Miška sa spýtala Cyra, či by sme nechceli taký job, spraviť mikulášsky večierok pre detí z obcí. A tak najlepší direktor (vyššie spomenutý Cyro) chcel využiť schopnosti najlepšieho animátora- čiže mňa:) a spýtal sa, či by sme neboli ochotní niečo spraviť. A ja na to: ,,Pre deti všetko” a zháňal som ľudí.

2.Ako ste nacvičovali?
Potom, čo som oslovil po mne najlepších aminátorov a animátorky, konkrétne Betku, Fionu, Dominika, Peťa, Gaba a len o čosi krajšieho animátora ako ja, Janka, sme sa stretli v nedeľu večer na mládežníckom stredisku a rozdelili si úlohy. Ta to bolo šicko. Zbytok improvizácia. V pondelok nás čakala generálka v Topoľovke. Po nej premiéra v Slovenskej Volovej a nakoniec repríza v Lukačovciach.

3.Poďme pekne rad-radom po dedinách. Akými grandióznymi kúskami ste zabávali deti?
Program bol vždy ten istý. Začali sme pesničkou Mesto spí (kde medzi predierajúcim sa jednohlasným sopránikom vynikali hlavne tenor a bas:), pokračovali scénkou, kde Malý princ veľmi chcel nakresliť ovečku a letec bol z toho značne zmätený (niekedy mu z toho až text vypadol). Potom sme nechali presadiť sa deti v pesničke so scénickými prvkami ,,Kto stvoril..?” a potom na scénu prišiel Kubo, Fedor, Stacho, bači i anjelik z nebíčka. Oboznámili sme ich, že sa nám narodil Spasiteľ-Ježiš malý, ktorého oddávna sme čakali...(,,zaspieval” mi Tepi.) A bola tam súťaž, né?! Za ten čas sa už pripravil ded Moróz, sorry sv. Mikuláš, na ktorého sa deti veľmi tešili. Prišol, dal darčeky i pošol, i pošli deci domov i sme pošli my domov.

4.Čo ťa najviac oslovilo počas tejto apoštolsko-animátorskej misie?
Ochota detí spolupracovať a nechať sa zabávať, pretože zábava sa nedá kúpiť.

A nakoniec bonusy, keď nás brušká boleli nie len od sladkostí zo zvyšných balíčkov: Gabo(Fedor), keď Ježiškovi obetoval: ,,A ja tebe, Fedorko, obetujem...” Gabo: ,,Ja ti, Pane Ježišku, obetujem túto žemličku”(bo nemal jabĺčko)...trápne ticho, kým vymýšľal rým...,,aby si mal čo jesť”. Gabo: Mal povedať: ,,Ja som Fedor hybký, nebojím sa bitky.” A povedal: ,,Ja som Fedor, hustý šrác.” Tepi, keď vysvetľoval hru hasenie sviečok vodou z pištole: ,,Máte zhasiť vodu...” Ako ste si mohli všimnúť, staré známe: RADOSŤ ROZDÁVANÍM RASTIE., ešte stále platí. Srandu mali nie len deti z nás, ale aj my z nich a aj sami zo seba (Titanik v saleziánskom aute v prevedení Gaba a skoro zrazený psí kamarát Peťa Beleja Homer..). Takže radujte sa, veseľte sa, veď: ,,Každý deň budú vraj Viaánoce...”

Tepi & Fiona