Oslava prelomu dvoch rokov (pre nezainteresovaných:
2005 a 2006) sa začala v jednom nenápadnom bielo-zelenom dome s nápisom
,,Saleziáni” už vo večerných hodinách aktivitou nazvanou priliehavo:
,,Aktivity”. Pri tejto činnosti sa prítomní rozdelia do skupín po
4-5-6-7 hráčov. Jeden z tímu vždy vykonáva nejakú súťažnú úlohu, čo
znamená, že kreslí, rýmuje, slovne opisuje, alebo pantomímou predvádza
slovo, resp. slovné spojenie, a ostatní členovia hádajú, čo by to asi
tak mohlo byť. Počas tejto aktivitky sme sa dozvedeli napríklad, že
,,riaditeľ cirkusu” sa kreslí ako trojuholník s jedným panáčikom v
pravom dolnom rohu a jedným na vrchole. Alebo, že ,,maloobchod” je
,,také niečo, kde máte také niečo...”. Či, ak chcete pantomimicky
znázorniť ,,zbabelec”, nutne k tomu potrebujete neustále zdôrazňovať
číslovku tri. No, a presne o tomto tá hra je. Kým sa jedno družstvo potí
pri tom ako jeho člen čosi ,,potí”, ostatní sa výborne zabávajú. Akoby
aj nie, ak vedia, že dotyčný kreslí novomanželov a jeho spoluhráči
púšťajú z úst hlášky typu: ,,Strašiak?”. Alebo ak aktér vysvetľuje
slovné spojenie ,,porušenie zmluvy”, pričom nesmie použiť slovný základ
a on začne: ,,Keď pracovník nastúpi do firmy a dajú mu podpísať
zmluvu...”. Už asi tušíte, že pri týchto úlohách si družstvá body
nepripísali ;) Po dvoch hodinách plných zábavy, okorenenej tou správnou
dávkou súťažného napätia, si tímy zaslúžili aj nejakú tú odmenu. Ako
inak - sladkú. A tak si šikovné družstvá (tvorené ešte šikovnejšími
jedincami) vychutnávali všakovaké dobroty od keksov až po nanukovú
tortu. Ale ani tí menej ,,kresleniachtiví”, básnickým črevom obdarovaní,
múzou nakopnutí, ukecaní či herecky zdatní nemuseli smútiť. O všetky
hladné žalúdky bolo postarané dobrými mamkami, babkami, sestrami, tetami
a ďalšími ochotnými -kami a -ami, ktoré sa blysli svojim jedinečným
kulinárskym umením. V dôsledku toho sme našli stoly prehýbajúce sa pod
najrôznejšími delikatesami ako makovníky, zákusky punčové, kokosové,
čokoládové, orechové, medovníčky, kokosové pusinky, ale natrafiť ste
mohli aj na klasické ,,čipsy” (zemiakové, paprikové, slaninové,...),
arašidové chrumky, tyčinky posypané soľou i sezamom, arašidy pražené a
solené,... Ale aby ste náhodou nedostali chuť a neodbehli od čítania,
pokračujem radšej ďalej. Nasledujúcou činnosťou bolo prezeranie fotiek.
No nie len také obyčajné - jedna fotografia putujúca od jedného k
druhému, pričom, keď dôjde k vám už nie je na nič súca (jedine pre
daktyloskopiu). Takto to teda nevyzeralo. V podstate nešlo o pozeranie, ale premietanie. Veru tak - fotečky sme obdivovali pekne pohodlne na
televíznej obrazovke. A s vtipnými komentármi, ktoré mal vždy niekto
poruke (či na jazyku), nemali chybu. Čakanie na polnoc sme si krátili aj
počúvaním ,,héliových hlasov” zo silvestrovského programu jednej
nemenovanej s(S)lovenskej televízie. Tie boli naozaj bezkonkurenčné a
smiechu sme sa neubránili. (Dokonca sa akýmsi spôsobom do jedného zo
súťažiacich tímov dostala aj naša - teraz už aj mediálne - známa ,,Book”
(Knižka; pozn. red.), čím v humenskom saleziánskom dome spôsobila menší
,,boom”. A to ani nehovorím o tom, ako jej prínos vyzdvihol obávaný
porotca Superhviezdy Halino Pabera: ,,Bez tej štvrtej pätiny by to bolo
o ničom.”
:-T