V jeden chladný večer, keď vonku napadol čerstvý vyblednutý sneh, som si všimol, že sneh, ktorý práve teraz napadol je biely ako sneh. No neverili by ste, ale ten sneh čo práve napadol, padal k nám priamo z neba, ako sneh zvykne padať. Napadol na domy, stromy, autá a napadlo ho toľko, že som sa skoro nedostal von, lebo napadol sneh. Sneh, ktorý padal bol biely ako sneh, ktorý napadol.
A to, že sneh je biely, nie je len tak. Má to svoje vysvetlenie. Keby sneh nebol biely, ako by sme spoznali, že to, čo napadalo, je sneh? Ako sneh, ktorý mi padá za golier.
Sneh padá z neba k nám dolu. Tam hore, odkiaľ padá sneh, je veľká zima a tam sa voda, ktorá ešte nie je sneh, nazvime ju dážď, sa zrazu zmení na sneh. Zmení svoju konzistenciu a padá k nám ako sneh, ktorý práve teraz padá nám. Z toho všetkého vyplýva, že sneh je biely, lebo keby bol žltý, tak by sme ho nemohli jesť. A keď je sneh biely, vieme, že je to sneh. A čo ak by sneh raz nenapadol, ako by naše deti spoznali sneh? Namiesto snehu by šli jesť piesok do Afriky. A keďže má piesok podobu ako sneh, deti by si mysleli, že je to sneh, ale ako ten, čo práve padá, lebo predsa len piesok je žltý a sneh, ktorý práve teraz padá k nám z neba je biely ako sneh. Preto je životne dôležité, aby sneh padal k nám. Padá už v záujme našich detí ako sneh. Sneh padá, aby ho deti mohli jesť ako deti, ktoré práve teraz vybehli von, aby mohli jesť sneh, ktorý práve teraz padá a napadlo ho toľko, že som sa skoro nedostal von. A aby som nezabudol. Sneh je biely!

Medveď (Biely) - GDZ-