|
|
|
|
|
„Čas radosti, veselosti svetu nastal nyní...“. A veruže nastal. V doznievajúcej vianočnej nálade sa teda niekoľko z nás vybralo v radosti plesať na už tradičný saleziánsky ples. Neviem čím to je ale takéto večery majú takú zvláštnu neopakovateľnú atmosféru, ktorú bežne nezažijete. Z dievčat sa na pár hodín stávajú prekrásne dámy a z chlapcov galantní gentlemani, všetky maličkosti nad ktorými sa bežne ani nepozastavíte sa vám v takýto večer zdajú čarovné. Jedlo, rozhovory, stretnutia známych i neznámych, šaty a účesy, úsmevy, hudba a tanec. Bolo sa na čo pozerať. Niektoré tanečné kreácie my vyrážali dych. Neverili by ste koľko talentov sa medzi nami skrýva. Medzi tanečnými kolami sme oddychovali pri chutnom jedle a programe. V súťažnom teste som sa dozvedela naozaj veľa zaujímavých vecí o bratoch Sdb či spolupracovníkoch. Kto by však povedal, že vyhrá stôl kde nesedel nik z nich. Možno ani oni sami nevedeli o sebe veľa z týchto vecí. Zlatým klincom bolo jednoznačne karaoke. Na všetkých čo zaspievali by som ocenila nie zlato v hrdle ale odvahu. Zaslúžia si obdiv. Mnohí netrpezlivo očakávali hlavne tombolu. Ja teda nie, lebo pravdepodobnosť, že ja niečo vyhrám je asi taká vysoká ako to, že Humenné raz bude hlavným mestom.J Tak som sa len s úžasom prizerala ako niektorí jedinci zbierali ceny ako huby po daždi. A nechápala som. A tak minúty pomaly plynuli a rozprávkový večer sa blížil ku koncu. Až prišiel posledný tanec, všetci sme sa rozlúčili a pobrali domov späť do všedných, no krásnych dní nášho života. Patrí sa poďakovať všetkým, ktorí sa zaslúžili o to aby sme mohli stráviť takýto super večer. Naozaj vám patrí jedno veľké ĎAKUJEM. Neviem, či sa mi podarilo priblížiť vám aspoň trošku atmosféru plesu, a preto bude najlepšie ak sa tam tento rok vyberiete i vy a sami uvidíte, veď raz zažiť je lepšie ako stokrát počuť resp. čítať. Monika |
|
|
|