Interview s Áčkom

1. S akými pocitmi si odchádzal z Humenného a čo ťa najviac prekvapilo po príchode do Bratislavy?
Keď spätne uvažujem, musím povedať, že sa potvrdila pravdivosť teoretických poznatkov, ktoré hovoria o dvojpólovosti a súčasnej zmiešanosti pocitov. Potvrdila mi to i táto skúsenosť. Na jednej strane som vnímal, že niečo opúšťam, že odchádzam zo zabehnutého štýlu života, spomedzi ľudí, medzi ktorými som bol doma a mal som sa až veľmi dobre. Avšak na druhej strane som videl záblesk niečoho nového, čo začína, do čoho som mal o pár týždňov vniknúť. Určite to bola i obava z budúcich dní a meniacich sa okolností, ale i radostné očakávanie, že táto zmena prinesie veľa nového a pekného.

2. Ako si si zvykol na nové podmienky – škola, komunita a tak…

Niekedy je potrebné zvyknúť si rýchlo, ináč ťa to môže zabiť. Jednoducho ráno vyjdeš na ulicu a zisťuješ, že okrem áut sa musíš uhýbať aj električkám a trolejbusom :).

Tak ako je medzi Humenným a Bratislavou veľká vzdialenosť, takisto i zmena komunity bola veľká. Prešiel som z jednej z najmenších komunít do jednej z najväčších. Najviac som to vnímal, keď som potreboval niektorého brata navštíviť a poradiť sa. Zrazu som zistil, že neviem kde býva. Chvíľu som sa to aj snažil zistiť, ale márne. Ani na chodbách sa mi nikoho nepodarilo zraziť. Až po niekoľkých dňoch ma naučili, že nie je dôležité vedieť, kto má kde izbu, ale aké ma telefónne číslo a mailovú adresu. Ale už je to oveľa lepšie. Spoznal som mnohých bratov, o ktorých som vedel prv len zo zoznamu saleziánov. Začínam rozumieť ich životnému rytmu, činnosti a náplni dňa a vďaka tomu ich aj ľahšie stretám.

Koncom septembra som vymenil humenské gymnázium za Ekonomickú univerzitu. Najväčšou zmenou je, že kým mnohí moji gymnaziálni spolužiaci chodievali do oratka a na sväté omše k saleziánom, z nových spolužiakov len niektorí vedia o saleziánoch a mám dojem, že ešte menej ich praktizuje vieru. Pomaly sme sa už zohrali a situácia sa začína meniť. Pred Vianocami sme mali krúžkovicu v oratku a so začiatkom nového semestra nás čakajú i ďalšie, keďže možnosť športovania ich ohromila. Mnohí sú otvorení hľadaniu a pýtajú sa na mnohé veci z oblasti viery. Takže aj škola je možnosťou apoštolátu.

3. Aký najväčší rozdiel si postrehol medzi mladými v Bratislave a tu? Skús porovnať pozitíva a negatíva oboch strán.

Určite je tu oveľa viac mladých, ktorí sa točia okolo oratka. Aj preto ešte mnohých nepoznám, a vonkoncom nepoznám rodiny, z ktorých pochádzajú, kým v Humennom to bolo bežným poznatkom. Na druhej strane ma milo prekvapila aktívnosť animátorov. Počas Mikulášskeho večera sa sami zapojili do vytvárania stanovíšť, ktoré neboli v naplánované a v priebehu pár minút vznikli nové stanovištia, na ktorých rozdávali mladším deťom radosť.

Nechýba ani záujem o duchovný život. Na duchovných obnovách sa zúčastňuje počas dvoch víkendov v mesiaci spolu až 60 mladých. Mnohí sú z partie birmovancov, ktorí prijali sviatosť birmovanie minulú jeseň. Nielenže sa po birmovke nevytratili z kostola, ale vo svojom duchovnom živote intenzívne pokračujú. Svedčí to i o kvalite animátorov, ktorí ich pripravovali.

4. Akými aktivitami vypĺňaš svoj voľný čas, nejaké stretko a podobne.

Veľkú časť voľného času trávim nad knihami. Dal som si však predsavzatie, že každý deň prídem aspoň na hodinku do oratka, aby som tam bol doma, aby som čím viacerých a čo najlepšie poznal. Po prvom skúškovom, ktoré prešlo bez väčších škrabancov, zisťujem, že spokojne môžem tráviť v oratku i viac času, aspoň počas prednáškového obdobia určite.

Mám jedno veľmi živé stretko. Chodia tam prevažne siedmaci, ale je véééľmi náročné. A tak spolu s ďalšími dvoma animátormi vymýšľame a hľadáme nové spôsoby ako si ich získať a pomôcť im.

Od januára som začal chodiť i na formačné stretnutia misijných dobrovoľníkov, ktorí sa chystajú počas dvoch júlových týždňov organizovať prímestské tábory na Ukrajine. Tu chodím hlavne pookriať, nabrať nového ducha a iskru od týchto vyše tridsiatich zapálených mladých ľudí. Samozrejme skupina je otvorená a príjme i členov z Humenného :).

5. Čo sa ti najviac páči na tvojom povolaní a čo ťa najviac napĺňa?

V súčasnosti mám najväčšiu radosť z novej formy apoštolátu, ktorú mi umožňuje štúdium. Keď som sa rozhodoval ísť do školy, ani som netušil o možnostiach, ktoré sa ponúknu. Je to pre mňa nová skúsenosť pôsobenia i mimo prostredia oratória. Vďaka nej začínam trochu viac rozumieť i tvrdeniu, že salezián koadjútor môže byť účinnejší tam, kde sa nedostane kňaz. Teším sa z otvoreného kolektívu spolužiakov, z priateľských vzťahov a možnosti mnohých neformálnych rozhovorov.

 Betka