Vo štvrtok 23. februára 2006 zažila humenská saleziánska rodina veľký nálet. Neboli to ale kobylky, kto ich takto ,,prepadol”. Bratia SDB a sestry FMA veľkodušne poskytli prístrešie partii mladých ľudí z Bratislavy, aby hneď na druhý deň mohli žiaci niekoľkých humenských základných a stredných škôl obdivovať ich herecké umenie. Divadelné predstavenie o donovi Boscovi, s ktorým žnú úspechy po celom Slovensku, nesie pútavý a pre niekoho možno aj nepochopiteľný názov Svätý komediant. Viac prezrádza duša projektu, don Maroš Husár, SDB.

Ako vznikol nápad napísať divadlo a prečo práve o donovi Boscovi?
Nápad vznikol raz večer v komunite, pozrel som sa na fotku dona Bosca a vtedy to prišlo - silná inšpirácia, čosi, po čom som túžil už asi päť rokov (vtedy som napísal posledné divadlo - bola to tragédia o koncentráku) - napísať a zrealizovať niečo veselé, hlboké o donovi Boscovi. Vtedy v ten večer, keď sme začali hláskovať, už som vedel, že sa rodí čosi, čo nás obohatí.

Ako často mávali herci skúšky?
Skúšky boli v stredy a soboty, posledný mesiac v soboty (celé - od rána do večera) a v nedele popoludní nejaká hodinka. To teda toho mali dosť...

Našli ste si popri tom čas aj na iné spoločné akcie - mimo nácvikov predstavenia? Organizovali ste nejaké výlety, hry, duchovné cvičenia, sústredenia?
Sobotňajšie nácviky boli pestré - hodina a pol: tvrdá skúška, potom dve hodiny búrlivá hra - futbal, florbal. Okrem toho sme mali raz mesačne sústredenia na našej chate v Mariánke - tam sme tiež tvrdo cvičili, ale bolo tam aj mnoho hier - skúšky odvahy v lese, nočné hry a podobne. Cez vianočné prázdniny sme mali dvojdňové sústredenie u nás na Mamateyke - tiež cvičenie, hry a skúšky odvahy po pivniciach a v kanáli (v takom malom a hlavne bezpečnom) nášho domu.

Myslíte, že takéto ,,mimostretnutia” sú nevyhnutné pre rozvoj dobrej partie?
Áno.

Ako došlo k tomu, že sme Vás mali možnosť vidieť až v Humennom?
Ponúkli sme naše divadielko na pastorácii mládeže a ktoré mestá (ktorí bratia SDB) prejavili záujem, tam sme išli. Ďakujeme všetkým, ktorí nás tak milo prijali.

Mnohých ľudí by zaujímalo, aký zisk máte z toho, že takto ,,lietate” po Slovensku... Alebo je to "len" o tom: ,,Robíme dobrú vec?”
Naše vystúpenia po Slovensku prežívame ako takú púť - chceme, aby to bolo hlbšie ako nejaký obyčajný výlet, aby sme to robili ako poslanie, službu pre iných, aby sme povzbudili, a sa povzbudili. A čo z toho máme? Úžasnú partiu, ktorá sa prehlbuje, radosť, krásne zážitky, vidíme, ako žijú saleziáni a mladí v iných strediskách... Finančne je to dosť náročné, najmä doprava. Viacero ľudí - dobrodincov - nám pomáha, aby sme to mohli zrealizovať, píšu sa projekty... Takže zisky - finančné žiadne, ale tie hlbšie obrovské. Tiež sme veľmi vďační viacerým profesionálom, ktorí nám pomohli - herci, dramaturgička, hudobníci, technici...

Za rozhovor ďakuje a mnoho tvorivých nápadov do budúcna želá
T ;)