Dňa 28. 2. v utorok cez prázdniny sa konal výlet pre starších chlapcov v Jasenovciach. Všetci sme sa mali stretnúť u SDB o 14:00. Trošku som nestíhal, lebo som zašiel do obchodu a keď som prišiel do saleziánov o 14:15, nikde ani nohy. Hneď som začal túrovať na stanicu a tam už na mňa čakali všetci chlapci: Maroš P.(Moris), Béďo, starý známy Fico, Mirčík, na moje prekvapenie Semik a náš nemenej známy generál Puček. No stále chýbala jedna osoba, bol to Ďodik, ktorého skoro zrazilo auto, no on povedal: ,,Šak bolo ešte ďaleko”. A my sme tam začali ,,šikať” od smiechu. No keď konečne prišiel bus, nastúpili sme, sadli dozadu a už tam nám začalo šibať, však Moris. Po neuveriteľne dlhej ceste sme dorazili do Jasenoviec. Všetci sme boli happy, lebo tam bolo fajne snehu. Pobrali sme sa smerom na chatu, ale cestou sme museli zájsť do tety Hornej po bandurky. Keď sme už úplne vyčerpaní od nosenia potravín prišli na chatu, akurát odchádzali výletníci z Mája. Jedna osoba tam mohla zostať, však Ďodik a Mirčik. Keď sme sa konečne ubytovali v našom päťhviezdičkovom hoteli, začali sa radovánky. Bol to najväčší camping od zimných prázdnin. Aby som nezabudol, mali sme tam dve gitary a Ďodik, Mirčik a ja sme sa rozbíjali na múčku. Vonku sme už nestihli ísť, lebo bola už tma, ale rozbíjali sme sa dnu. Škoda, že Fico nezobral repráky a nebolo naše obľúbené SatisfactioN, ale nie obyčajné, to je remix, takže na tom by sa aj môj Zobo rozbíjal. Ani neviem, čo sa potom dialo, ale večer bola omša a po nej večera. Potom sme sa zašili do našich izieb a rozprávali sme sa do 1:00, potom som išiel ,,zdychať”, ale Ďodik, Mirčik a Fico to potiahli poriadne ďaleko, až niečo pred 3:00. Ja som to dosť dlho znášal, ale potom som im hovoril, nech už budú ticho, no oni jak by som tam nebol. Bol som asi na takom mieste ako Cyro Sliž, keď sme išli z kalčetového turnaja z Ban. Bystrice. V tú noc som bol naozaj na konci s nervami. Bol som na nich veľmi nazlostený, až kým Mirčik nevytiahol svoj mobil a nezatelefonoval dvom úplne neznámym dievčatám. Musím uznať, že to ma veľmi upokojilo, potom sme sa na tom rozbíjali, jak potili do jeho mobilu. Noc sme ukončili o 4:00 SEČ. A išli sme späť. Ráno sme vstávali o pol deviatej. Ja som mal oči zalepené ešte takú pol hodinu. Po raňajkách nás napadol kvelý plán, ísť ku hruške a sánkovať sa. Generál Puček nám našiel dva umývadla a mechy a išli sme ku hruške. Neverili by ste, jak to v tých umývadlách pieklo. Keď sa to rozbehlo a začalo točiť, bolo to neovládateľné, každý sa sejmol. Videli sme aj srnky, jééééj. Po sánkovaní sme mali obed - špagety - boli najhnusnejšie aké som kedy jedol, generále bez urážky. Po obede nasledovala sv. omša a po nej sme si, Moris a ja, urobili Havaj. Vyšli sme na terasu pred vchodom, doniesli stoličky, čajíček a vyzutí, iba v mikine a teplákoch sme campovali. Po čase sme vydávali zvuky všetkých zvierat, aké sme poznali, to bolo od tej zimy, aby sme sa zahriali. Čas zbehol rýchlo a už bol večer. Iba viem, že sme hrali na gitarách, ja som opravil kľučku na dverách, z ktorej bol Mirčík dokonale vyhotovený. Na viac sa nepamätám, spýtajte sa druhých. Na tretí deň, keď sme museli odísť, ja, Mirčík a Ďodík sme sa museli pobaliť, no ale pred tým sme sa museli ešte rozbiť. Tak sme sa rozbili. Generál Puček navaril obed kurčatá - klobúk dolu, boli super - mňááám. O pol jednej nám išiel bus, my sme boli o 12:15 ešte na chate. Nakoniec sme to stihli, nasadli do autobusu, ale museli sme ešte presadať na Tovarnianskej križovatke, kde sme stretli našich mladších chlapcov aj s animátormi. Asi po 15-ich minútach čakania prišiel autobus, ktorý nás dopravil do Humenného. Keď sme boli v Humennom pošli sme so Saleziánov, rozlúčili sa a išli domov. P.S. : Bol to opäť ďalší perfektný výlet a tí, čo neboli, môžu zase iba ľutovať, dočítania!!!

 Zobo´o