Druhé najbližšie saleziánske stredisko: UŽHOROD
 

Je utorok. Zvoní telefón. Z druhej strany sa chŕlia slová: ,,Peter, nevieš mi poradiť, kde by som mohol zohnať pingpongový alebo kalčetový stôl? Potrebujem to do soboty.” Začína mi vŕtať hlavou, aký je dôvod toho náhlenia. Na nič rozumné neprichádzam a tak sa na to výslovne pýtam.. A už mám aj odpoveď. Má to byť darček pre saleziánov v Užhorode. V sobotu bude posviacka a otvorenie nového saleziánskeho domu. Čas je krátky a rýchlo ubieha. Stôl v nedohľadne. Treba niečo zmeniť. Zmeňme teda dar. Buďme darom my, poďme v sobotu do Užhorodu.
Nápad má zelenú. Prichádza sobota, 14. január 2006, a v popoludňajších hodinách vyráža plne preplnený mikrobus (9-miestny s 13-imi ľuďmi) na ukrajinskú hranicu. Chceme i my vyjadriť radosť z novej saleziánskej prítomnosti, ktorá začína so začínajúcim novým rokom (samozrejme podľa ,,východného” kalendára).
Oficiálnou informáciou, i keď s nesprávnym časovým údajom, je správa z www.sdb.sk: (ANS - Užhorod, 16.januára 2006) - V nedeľu 15-teho januára bolo slávnostne otvorené katechetické a pastoračné stredisko v Užhorode. Požehnal ho Mons. Milán Šášik, biskup gréckokatolíckej eparchie Mukačevo. Prví traja saleziáni (Štefan Urban - direktor a dvaja asistenti - Stepan Len, Shved Hryhoriy - v Humennom známy pod menom Grišo) prišli do Užhorodu v septembri 2005. Mons. Milán Šášik vyjadril vďačnosť saleziánom za to, že prijali pozvanie pracovať v jeho eparchii v službe mladým. Zvlášť sa poďakoval Svätému otcovi Jánovi Pavlovi II., na ktorého sa obrátil (v modlitbe) s prosbou o saleziánsku prítomnosť v deň, kedy zomieral, 2. apríla 2005.
Čas plynie ďalej. Prešiel mesiac. Je 14. február, samozrejme roku 2006, deň, kedy saleziáni východného obradu môžu druhý raz osláviť Jána Bosca (tiež podľa ,,východného” kalendára). Okrem toho je i chvíľou obohatenia užhorodského strediska o kalčeto (stolný futbal).
Ako vidíme, saleziánske oratko v Užhorode začína mať svoju tvár, začína to tam žiť. Každý rozbeh je však náročný. Musíme si uvedomiť i nedostatok animátorov, ak vôbec nejakí sú. Veď vlastne, skadiaľ by aj boli, keď tu ešte nik z mladých nezažil atmošku oratka? Preto sa pýtam: ,,Nechceš i ty pomôcť v práci s mladými v druhom najbližšom saleziánskom stredisku, kde zatiaľ nemajú animátorov?” Ak máš záujem poslúžiť ako animátor/ka, môžeš sa nakontaktovať na partiu animátorov, ktorí sa pripravujú i na službu mimo hraníc svojho mesta i vlasti. (Vides - sr. Elen, Savio - don Daniel Pravda - viac informácií získaš u Peťa Ácsa).

-a-