Veľká Kama sa takisto ako Malá konala pod nádherne zasneženými Tatrami, v Svite. Zúčastnilo sa jej 8 mužstiev, vrátene nášho mužstva Veteránov. V našom tíme boli totiž šiesti hráči, pre ktorých to bola posledná veľká halová Kama. Žrebom sme sa dostali do skupiny A, v ktorej boli obaja neskorší finalisti - Košice a Prešov, Michalovce a Humenné. Prvý zápas sme prehrali s Košicami 4:0, s Michalovcami sme vyhrali 3:1 a s Prešovom prekvapivo tiež vyhrali 3:1. Košice, Prešov a my sme mali po 6 bodov, ale o tom, že sme tretí, rozhodlo horšie skóre zo vzájomných zápasov, a tak sme museli hrať o 5. až 8. miesto v druhej telocvični, kde sme prehrali so Sabinovom 3:2. Mimochodom, za Sabinov hrala skoro celá malá kama. V zápase o 7. miesto s Poštárkou sme si však udržali česť a vyhrali asi 5:2, už ani presne neviem. Opäť sme mali smolu, z piatich zápasoch sme vyhrali tri a skončili sme predposlední. Ale hlavne, že sme si dobre zahrali a okrem toho, že Tepy(i) raz buchol hlavou do tyčky a posunul bránu o pol metra a ešte dostal s loptou do nosa, neboli žiadne iné zranenia. Ale už asi tretíkrát v rade sme získali cenu fair-play a už hneď v prvom zápase sme si svojím sympatickým výkonom (vzhľadom) získali srdcia fanúšičok. Nesmieme zabudnúť spomenúť ani výborný obed a šišky, ktoré sme dostali. Čiže tento turnaj musíme hodnotiť pozitívne. Náš tím: šoféri - Peťo Ács, mladý pán Belej hráči - Jano Sopiak, Slavo Godžak, Peňa, ktorý bol aj rozhodca, Gabo Dzan, Maťo Veľas, brankár Tepy(i), Marek Varchola a Jaro Varchola. Na najbližšej Letnej Kame, ktorá bude v Humennom, budete môcť poslednýkrát vidieť tento dream team Veteránov naživo, takže si nenechajte ujsť túto poslednú možnosť vidieť hrať mužstvo, ktoré robilo hanbu humenskému futbalu viac ako 10 Kám a ešte nikdy nevyhralo.

Jaro V.