Rozhovor so Zuzkou Škerlíkovou

1. Kedy, na ako dlho a prečo si išla do Austrálie?

Rozhodnutie niekam ísť vzniklo veľmi spontánne. Videla som v škole brožúrku ohľadom štúdia v Austrálii a vzala som si ju len kvôli obrázkom, lebo boli dosť dobré. A po ceste v autobuse som sa tak nudila, že som si z nej niečo aj prečítala a som zistila, že sa dá ísť aj na krátky študijný pobyt, lebo som nechcela prerušiť školu. Tak 18. januára som odišla na 4 týždňový Business english kurz a k tomu dva týždne voľna. Spočiatku som sa strašne tešila domov, ale po posledných dvoch týždňoch som reálne uvažovala o tom, že tam ostanem a nevrátim sa.

2. Čo Ťa najviac prekvapilo a zaujalo v Austrálii?

 V prvom rade to boli ľudia. Mala som veľký strach z toho, že nikoho nebudem poznať a že čo vlastne budem 6 týždňov robiť okrem školy. Ale hneď prvý deň v škole bol skvelý. Bolo nás asi 14, ľudia z Japonska, Portugalska, Španielska, Švajčiarska, Talianska, Francúzska, Brazílie, Korei, Nemecka, Grécka... Snáď všetko. A v škole bolo veľa Čechov, Slovákov som nestretla. Vedela som tiež, že v Austrálii sú všetci prisťahovalci, ale až toľkých som nečakala. A všetci spolu super vychádzali, nikomu nevadilo, či si vo vlaku sadne k belochovi, černochovi či aziatovi, či ma ten človek na sebe oblek alebo staré špinavé tričko, alebo či má 40kg alebo 140kg.

A prekvapilo ma leto, lebo si pamätám si, že letá v Austrálii sú veľmi suché a horúce, ale toho roku im zásoby pitnej vody stúpli z 33 % na 68%. No pršalo asi 4 týždne z tých 6 čo som tam bola, ale aj tak bolo super.

3. Ako sa k tebe správali ľudia s ktorými si sa stretávala? Necítila si, že robili nejaké rozdiely?

Najviac sa mi páčilo to, akí boli moji spolužiaci milí a priateľskí a pri tom im to mohlo byť jedno, lebo sme mali byť spolu len 4 týždne. Boli ochotní pomôcť a teda nielen ochotní ale aj pomáhali, keď bolo treba. Bývala som dosť ďaleko od školy, skoro dve hodinky vlakom a tak keď som chcela niekam ísť tak to aj trvalo. A keď bolo treba tak vôbec nebol problém prespať u kohokoľvek, ešte som sa ráno zobudila a som mala servis, čistý uterák, káva a raňajky na stole (to som bola u jedného španielskeho páru Vanesa (30) a Alvaro (33) na fotke). A keď som nemala odkiaľ vybrať peniaze večer, tak vytiahli $50 z peňaženky a no problem, vrátiš kedy budeš môcť. A keď chceli ísť domov skôr ako ja, tak šli, ustlali mi a nechali otvorené dvere, aby som ostala von dokedy chcem. A vôbec neriešili, keď sa niečo dozvedeli, kto s kým, kde a prečo, brali to ako samozrejmosť a ostalo to medzi nimi, nemali za potreby každému o tom rozprávať, ale riešili to len s ľuďmi, ktorých sa to týkalo. Tí dvaja nie sú veriaci, ale takých veselých, šťastných a hlavne skvelých a dobrých ľudí ako oni treba hľadať.

4. Aký je tvoje celkový dojem? Vrátila by si sa tam ešte???

Austrália je krásna krajina, nedá sa s ničím iným porovnať, lebo je tak ďaleko od všetkého, preto je všetko iné. Dojem bol skvelý, lepší než som očakávala, všetci sú strašne "easy going", veselí a priateľskí. A vrátiť sa? No jasné, nebudú tam síce tí istí ľudia ako teraz (tých budem navštevovať tu v Európe), ale keď mám pas, tak prečo to nevyužiť??? Len si treba zarobiť najprv :)

PS.: Mini pikošky z kostola: okrem toho, že prijímanie rozdávali "obyčajní" ľudia úplne bežne a sv. prijímanie sa rozdávalo pod obojím spôsobom, tak čo ma najviac zarazilo, že miništrovali aj dievčatá, teda hlavne dievčatá!

Majka Petríková