Humeňakovica

          O 18:00; 1.3.2007 sa začalo do saleziánskeho strediska na Trnávke v Bratislave schádzať nadpriemerne veľa Humenčanov, výnimočne tento rok iba chalanská akcia. Kamarátske privítania a družné rozhovory medzi sebou naznačovali, že aj táto HUMEŇAKOVICA bude taká akú každý očakáva a na akú sa teší. Kopec zábavy s ľuďmi, s ktorými sme si nejako blízky. Zbiehali sme sa jak sa na Humenčanov patrí poriadne dlho. Už na začiatku nastala hádka. Ale iba taká kamarátska, o aký ročník HUMEŇAKOVICE vlastne ide. Takže tento rok sa už po 5. raz stretli bývalí chovanci Humenského saleziánskeho diela i saleziáni, ktorí v Humennom pôsobili. Táto päť ročná šnúra sa ešte ani raz nepretrhla.

          Stretnutie sme začali ako sa patrí na chlapcov od saleziánov svätou omšou, na ktorej sa nám prihovoril direktor oratka na Trnávke don Ľubomír Stebnický. Jeho príhovor nás všetkých oslovil. J Po omši sme si spolu dohodli ďalší postup. Prv sme šli zašportovať aby nám tá pizza neskôr ešte viac chutila J Neviem ako prebiehal floorball, lebo sme tam nemali vyslaného športového redaktora, ale verím, že aj tam bola minimálne tak dobrá atmosféra ako na futbale, ktorý sa sme hrali na umelom trávniku. Napriek zime, ktorá vonku bola, sme si zahrali a zabehali vo veľmi dobrej nálade, kde nešlo ani tak o výsledok ako o dobrú partiu a spoločenstvo. To mi vždy pripomenie časy keď som chodieval ako malý chalan do oratka, kde sme si vždy dobre zahrali a kde naozaj nešlo o výsledok.

          Po športe sme sa všetci zišli v spoločenskej miestnosti na jedno VEĽKÉ podelenie. Tu sme už prenechali úlohu moderátorskej dvojici Peťovi Novákovi a Jurovi Plančárovi, ktorí sa starali o zábavu počas spoločnej debaty. Osobné podelenie predchádzalo veľké občerstvenie v podobe pizze a pitiva, až sa stoly prehýbali. Každý sa mal možnosť vyrozprávať i najesť dosýta, nikoho sme neprerušovali. Aj keď najväčší rozprávač Marek Michalenko tento rok chýbal, tak aj preto sme išli spať v celku skoro, alebo lepšie povedané pozaspávali pri filme. O tejto časti vám samozrejme nemôžem povedať nič detailné lebo ako hovorí staré pravidlo: „Zo stretka sa nevynáša“; ale môžem vám povedať, že tu nálada len gradovala a gradovala. Jednoducho bolo kopec zábavy.

          V krátkej prestávke k nám zavítali 3 saleziáni, Paľko Seman, Peťo Jurčišin Kukľa a Maroško Husár. Dvaja, ktorí boli v Humennom a jeden, ktorý ešte v Humennom nebol, no možno raz! Po dlhom ale naozaj povzbudzujúcom bratskom podelení, kde sme sa mohli o sebe podozvedať, kto čím žije, aké ma starosti i radosti sa naša HUMEŇAKOVICA pomaly chýlila ku koncu. Tí skôr narodení odišli domov a my, ktorí sme ostali, sme si pozreli film, pri ktorom všetci zaspali. Musím sa pochváliť, že mne sa to výnimočne nestalo.

          Aj keď sa už pominulé roky hovorilo, že toto je už posledná HUMEŇAKOVICA, vždy nasledujúci rok bola ďalšia. Preto dúfam, že sa takto bratsky stretneme aj na budúci rok. A samozrejme každý je vítaný. Vek nad 19 rokov a kedz budzeš čuc že budze HUMEŇAKOVICA, ta še len ozvi dakomu.

Peťo Boško