V poradí tretí úspešný rok pre Humenčanov sa začal v marci roku 2006 o 8.00 sv. omšou v SDB. Nasledovne sa 16 trojíc usadilo v aule na gymnáziu armádneho generála Ludvíka Svobodu. Tak pekne po poriadku sme začali obhajovať svoje vedomosti. Ako vždy postúpili tí najmúdrejší, čiže prvé dve družstvá. Podobne sa to odohralo aj v mladšej kategórii. Do našich zaužívaných zvykov nám nečakane prenikli, dosť odvážne, bratia Bardejovčania s nie príliš príjemnou ponukou. A tak sme sa 1.4.2006 museli ráno o 5,51 vybrať vláčikom do Bardejova (bez ohľadu na prestupy), kde bola dosť slabá organizácia vzhľadom na náš dokonalý komfort. Jediné plus bolo to, že sme stihli narobiť veľké škody. (Mattes vám rád porozpráva zážitky). Postúpili prvé tri miesta (mladší + starší)  a medzi nimi ako obvykle aj Humenné. (Tu sa už Mattesove rozprávanie končí..:) A tak si postupujúci urobili výlet do BA. 8- hodinovú cestu nám spríjemňovali najprv dvaja bratia františkáni a potom neskôr i babka z východu. Východniari sa všade spoznajú.:) Okrem toho sme sa stihli vo vláčiku aj poučiť  nato, aby nám to stačilo, vymyslieť divadielko a také potrebné veci... V Ba na stanici nás už čakala Zuzka Škerľa, ale sme ju sklamali, lebo naša cesta sa nekončila na stanici, ale až na Dúbravke- Sales. Tam nás s láskou vyobjímali naši humenskí súdruhovia. Po omši sme mali výdatnú večeru z našich vlastných zásob a po nej nasledovalo miesto pre strápnenie Humenčanov. Po večernej modlitbe sme sa odobrali do svojich postieľok, kde sme sa pustili študovať naše materiály. Niekto spal viac no niekto skoro vôbec (že Frenky..:). Vedomostná súťaž prebiehala v sobotu doobeda. Aj pre najmúdrejších Humenčanov to bolo dosť ťažké. Po bohatom obede (do zemiakov sa im rozsýpal sáčok s rascou a do polievky im bola málo prepravka mrkvy...) sme mali mestskú hru za krásneho upršaného počasia. Ale nič nám neprekazilo obdivovať krásy bratislavskej zemi. Po tom všetkom sme vyhladovaní, vymrznutí išli do divadla na najlepšie divadlo v dejinách saleziánskej histórie Svätý komediant. Všetko to vyvrcholilo na slávnostnom galavečeri na vyhlásení absolútnych víťazov. Humenné zasa zobralo medaily všetkých kovov a s úsmevom na tvári (niektorí aj so slzami v očiach...) v nedeľu nasadli chtiac-nechtiac do kupé s pravým Brazílčanom. Domov sme dorazili v pondelok ráno o 0.20 seč. Túto sa púť staršieho družstva skončila no vy mladší nestrácajte nádej a s trpezlivosťou sa učte, lebo stojí to zato.

-MP3 und Frenky -