Nová stránka 1

Celoslovenské finále Kama v BB

Celoslovenské futbalové finále Kamy sa tento rok opäť spojazdnilo a uskutočnilo sa tentokrát v Banskej Bystrici pod záštitou Petra Kvašňovského alias Kvaka. V spoločnosti Lamy (čítaj Lém) a Janka Sopiaka ( akože trénera) sme nasadli do vláčiku v osudný piatok. V kalendári svietilo číslo 14 a marec. Napriek nevyspytateľnému počasiu z posledných dní bolo na východe celkom solídne teplo a pekne. Postupom času keď sme v kupé mali aj zvieraciu jednotku, sa oskar strácal a počasie stálo za dve veci. Zasnežená a hmlou zapadnutá krajina neveštila ideálne futbalové podmienky. Na stanici v BB sme stretli Koňarov a paradoxne obidve výpravy sa vydali inými spojmi. Neviem prečo ale Stanko to nejako asi cítil aj keď mu nikto neveril. Chudák.

MHD nás krásne dostala namiesto a my už len cupi-lupi do chalupy. Megalomanské stredisko nás privitítalo naozaj ,,megaizbou“. Tu sme sa ako-tak skoncentrovali a prezliekli. Netradične sme obuli kopačky namiesto haloviek, čo nemohol pochopiť M.V. doteraz trpiaci definformaciámi resp. noninformáciami v tomto obore. Vlhká umelá tráva skôr pripomínala ľadovú plochu a humenské mužstvo na nej dostalo doslova žiaden priestor na aklimatizáciu. Zápas s výkopom o 20,00 sa pre nás začal po dvojminútovom pobyte na ihrisku a zvedomení sa kde to vlastne sme. Hra nemala absolútne atribúty zápasu, ktorý sme prehrali s domácou BB 1:3. Naozaj škoda, že sme tento výsledok, ktorý nakoniec rozhodol, sme neodohrali za iných podmienok a za iného zaobchádzania s našim mužstvom. Na výhovorky som dostal od redakcie asi tak 2 riadky. Čiže toto je koniec trápnym výhovorkám. O 23,00 sme sa ešte pobrali do kostola v areáli strediska na večerné slovko Petra Ácsa, ktoré bolo v skutku humorným spestrením a oživením nelichotivej situácie. Vďaka ti Peťo za smiech...

Druhý deň nášho celoslovenského zápolenia priniesol naozaj opačný priebeh ako piatkové večerné dobrodružstvo. Za priam krásneho počasia a výhľadu do okolitých dolín sme sa na prvý zápas postavili proti rovesníkom z Prešova. Mužstvo, ktorému sme mali čo oplácať...viď finále Kamy´08 Bardejov. Prešov mal síce optickú prevahu, tú však nedokázal pretaviť čo i len do jediného gólu. Vo viacerých momentoch sa vyznamenal náš ,,obrázok“ v bránke Domino.jpg. Nedá mi nepripomenúť, že údajne najlepšie mužstvo východu nestrelilo na tomto turnaji ani jeden gól. A kedže ani naša útočná sila v tomto zápase nebola podľa predstáv a vypracovali sme si asi len dve šance vysoko zaváňajúce gólom, zápas sa skončil 0:0. Celí zodratí z nespočetných súbojov s agilnými Prešovčanmi a so súbojov so samotnou umelou trávou sme sa pobrali na miniregeneráciu. Nasledujúci zápas proti BA Miletičova trénovanej Huronkom nás mohol v prípade víťazstva vyšvihnúť na vynikajúce druhé miesto v celkovom hodnotení. Šance sme sa chopili bravúrne a celý zápas sme mali územnú prevahu a strelili aj prvé góly z hry. Najmä ten druhý Mirka Potockého hlavou (hraje hlavou a to doslova) som označil za najkrajší na turnaji. Blavaci sa síce snažili čo to vytvoriť ale hra sa kazí lepšie ako tvorí a tak sme zaknihovali prvé víťazstvo. Potom sme už len počkali na súboj už 100% prvej BB s PO, ktorý skončil 2:0. Suverénnym víťazom sa stala BB 9b, Humenné obsadilo uz vyššie spomínanú druhú priečku 4b, ďalej nasledoval PO 2b a posledné miesto za 1b pripadlo BA Miletičova.

Až na prvý deň turnaja ho hodnotím veľmi pozitívne a nebolo by na škodu veci si ho zopakovať a spraviť z tejto veci opať tradíciu. Možný divácky atraktívny zápas Východ – Západ sa neuskutočnil a tak sme si prevzali ceny ( škoda, že len za účasť a nie za umiestnenie...). Cesta späť bola neskutočne únavná avšak nakoniec sme sa nejako dotrepali do toho šaľeneho vychodu. Samozrejmá vďaka patrí Jankovi a Lémovi a aj Gabovi ako psychickej opore. Na záver len milé ďakujem drkotajúcim tratiam ŽSR.