Rozhovor s Marekom Rojakom

1.Skús nám priblížiť tvoje pôsobenie v Košiciach, nejaké zaujímavosti, akcie, ktoré pre mladých pripravuješ...

Vrátil som sa do mesta mojej „alma mater“ a na sídlisko do farnosti, ktorá je väčšia ako celé Humenné. „Prischli“ mi mladí, starší miništranti a birmovanci. Materiál, ktorí je veľmi plastický a nebezpečný. Skoro ako semtex. Pri neopatrnej manipulácii môže urobiť viac škody ako osohu. Ale s pomocou Božou sa mi darí J. Vo svojej kaplánskej „kuchyni“ je toho habadej. Vyberám iba niečo: kalčetový, volejbalový, basketbalový a futbalový turnaj (či už vianočný, adventný alebo fašiangový), filmové projekcie – máme v kostole plátno skoro ako v kine J a miest tiež, besedy so zaujímavými ľuďmi. Cez celý rok sa tak „vzdialene“ pripravujeme na pešiu púť Košice – Levoča. Každý mesiac si prejdeme jednu etapu (je ich 6) a potom v lete šup-šup 88 km za dva dni. Viac info na www.terasa.rimkat.sk J

2.Čo ťa zaujalo na arcidiecéznom stretnutí mládeže resp. čo ťa najviac oslovilo a ako to prežívali tvoji košické zverenci?

Medzi silné momenty stretnutie ja osobne som vnímal obnovu krstných sľubov. Tie biele šatky pred každým mladým v jeho rukách boli akoby výzvou stávať sa čistejším a prehľadnejším v očiach Boha a stávať sa „provokatérom“ svojím novým životným štýlom mladého kresťana. Byť jednoducho svedkom. Povedať VERÍM a ZRIEKAM to dá zabrať, a to myslím vážne. To nie je „haluška“J Nemyslím Milana H. Pozdravujem ho. -special

3.Aká je tvoja najlepšia „nabíjačka“, niečo, čo ti pomáha keď nemáš energiu, alebo keď si smutný. Vlastne , si ty vôbec niekedy smutný?

Spánok, Ticho, Hory, Ruženec – keď toto namiešam v správnom pomere a „pijem v pravidelných dúškoch“ som nezničiteľný JJJ. Smutný som vtedy, keď vidím, že Pravda a Hodnoty sú pošpinené, pošliapané a udupané a mladí si myslia že zvíťazili. Ale je to omyl. Či sklamanie???

4.Máš nejaké „srdcu blízke“ miesto, mesto v ktorom by si chcel niekedy pôsobiť?

Poviem to tak „reklamovo“ – „Hoci moje srdce je z tvarohu J, bije pre (aj)Vás. Váš Míša.“ Moje srdce bije pre tých, s ktorými žijem a pre ktorých slúžim. Hovorí sa, že prvá kaplánka je od P.Boha, druhá od biskupa a tretiu si vyberáme J. Blízkosť sa nemeria v kilometroch ale v Láske.

5.A čo Humenné? Aká je tvoja najkrajšia spomienka na nás, na ktorú nikdy nezabudneš?

„City of miracles“ – mesto zázrakov. O tých by sme mohli hovoriť hodiny. Čo je naj... – východ Slnka na Humenskom Sokoli  koncom júna ráno o 4.45. To sa nedá opísať, to sa musí vidieť. A pod vami sa prebúdzajúce sa Humenné a v ňom ľudia, ktorých máte radi. A nie je to fráza.

6.Čo by si odkázal Humenčanom, hlavne mladým? Skús nejaké slovo na povzbudenie.

To čo nosíte mnohí pri sebe. Určite ste aj vy dostali, alebo kúpili J kalendárik DOMKY Humenné na rok 2008 a na dvoch z nich sú napísané „dzivé“ myšlienky.

Odkaz č.1: „Ten, koho tvár nežiari, nikdy sa nestane hviezdou.“ W.Blake

Odkaz č.2: Nato, aby sme došli k prameňom, treba plávať proti prúdu.“ S.J.Lec

Odkaz č.3 Myšlienka, ktorá mi vždy udrie do očí, keď opúšťam „kaplánku“ : A keď si si istý, že už viac nevládzeš, vtedy sa Boh usmeje a kričí: ŠLIAPNI NA TO!“

           S úctou a vďakou „váš“ ex-kaplán Marek

Betka Belejová