|
|
|
|
|
1. DetstvoNarodil som sa 26.1.1989 v malebnom mestečku Humenné, v nemocnici A.Leňa, na pôrodníckom oddelení. Bolo to len tak-tak, že mama stihla pôrod v nemocnici. Tlačil som sa von už v aute, cestou od babky, takže sme smerovali rovno do nemocnice. Tam som uzrel svetlo svetla vo štvrtok okolo večera, čas si nepamätám. Už od útleho detstva som bol živé dieťa, ktoré neustále jedlo, pilo, spalo, bilo- čiže sa nič nezmenilo.Mám staršiu sestru, ktorá je teraz v Čechách na výške. Takže ak budem mať v budúcnosti nejaké zdravotné problémy, ozvem sa jej.(dúfam že nebude patológ)So školou som si nepotykal, ale pomaly si začínam zvykať, pretože v nej možno ostanem ešte véééééľmi dlho.2.Príchod k SDB2002- 8. trieda, vďaka hokejbalu. Zapáčili sa mi tam aj iné veci (a ľudia) okrem hokejbalu (Puček), stretká, ktoré viedol Karol Majchrák, okrem neho som tam síce nikoho nepoznal, no časom sa to zmenilo. Utvoril som si tam nové priateľstvá a už ma odtiaľ nemohol nikto dostať.3. Hokejbal a tvoje začiatkyZačal som ako každý chlapec- kúpil som si hokejku a postavil sa na ihrisko. V tej dobe viedol hokejbal Majo Svatuška a mohol som sa tam stretnúť s veľkými hviezdami ako Teplák, Peňa...Rok nato si ma ujo Teplák zobral do opatery a urobil zo mňa veľkého hokejbalistu s veľkým srdcomJ.Ešte v roku 2002 som sa zúčastnil svojho prvého turnaja v Košiciach. Zahral som si asi tak, jak Miki na omši, ale bol som vo víťaznom tíme. Od toho času- až doteraz som bol na 10 veľkých, hokejbalových, majstrovských, nekonečných.... turnajoch. Na každom z nich som vybojoval pre Humenné nejakú tú medailu. Moja bilancia: 3 zlaté, 3 strieborné, 4 bronzové.4. Posledný turnaj- Nová DubnicaBol to posledný turnaj v mojej kariére, lebo už som starý dedo. Ale som určite vzorom pre mladších, že Maroško?!. Preto som chcel vo svojom poslednom turnaji za Humenné vybojovať gold medal - nevyšlo. Nad naše sily boli nielen hráči súpera, ale aj okolnosti, tí čo sme tam boli vieme svoje. Tak sme aspoň vybojovali bronz, ktorý je nad zlato.5. Robo ako veľký animátorMoja animátorská kariéra začala presne vtedy, kedy skončila. U SDB nemám skúsenosti s animátorstvom, pretože som sa venoval animovaniu birmovancov v kostole všetkých svätých. Môžete sa ich opýtať, aký som bol. Akurát moje animátorské schopnosti, zručnosti a moje všetko sa mohli prejaviť na chatových táboroch. Sympatický otec duchovný je toho svedkomJ.Táto činnosť animátorstva ma veľmi zaujala a aspoň som nabral nejaké skúsenosti do života, pretože po skončení školy budem pravdepodobne teacher.6. Konkrétna budúcnosťKeďže som momentálne v maturitnom ročníku( veľa sa učí- držte prsty), podal som si prihlášky na filozofické fakulty v odbore učiteľstvo, vybral som si predmety dejepis, noska – respektíve filozofia a jednu školu som si dokonca dal aj slovenský jazyk- čomu sa doteraz čudujem.Tak mi všetci, ktorí čítame tento Beton ti prajeme a želáme, aby si bol super učiteľ a aby sa ti darilo. Za stručný výrez zo života ďakuje AďaJ.
Andrea Zelinková
|