|
|
|
|
|
Bol krásny jesenný večer 14. október 1989, keď svetlo sveta uzrelo malé, drobné dievčatko, ktoré dostalo meno Michaela - pre nás Miška. Už od malička bola tým naším slniečkom. Bola veľmi vnímavá, šikovná, cieľavedomá a chtivá. Vždy sa chcela všetko naučiť. V druhom ročníku na základnej škole sa chcela naučiť hrať na flaute; aj sa jej to podarilo, ale to hranie j veľmi rýchlo prešlo. Učenie na bicykli? Tak o tom môžu veľa povedať jej kolená a lakte, ktoré vždy boli pozodierané. Mala veľmi rada deti a to jej ostalo až do dnes. Keď chodila do materskej škôlky; jedno ráno sa tak tešila na deti, že vstala zavčasu obliekla a sama odišla z domu. Zabudla, že ocko s jej bračekom ešte spia. Pre ocka to bol nezabudnuteľný šok, keď vstal a zistil, že mu doma chýba jedno dieťa. Našiel ju v škôlke. S deťmi veľmi rada chodila aj do letných táborov ako animátorka či už to bolo z kostola zo sídliska 3, alebo od saleziánov. Teraz z našej Mišky už je veľká slečna s dobrým srdiečkom a s milým úsmevom, ktorý rozdáva všade nielen doma (aspoň si to myslím). Veľmi rada pomáha iným ľuďom a prajem jej aby to v sebe navždy uchovala.
Mamka |