|
|
Chatovačka (24. 7.- 29. 7. 2006) |
|
|
|
Bol dlhý večer a nastalo ráno, ráno veľmi horúce. Veľkí a malí, najmä tí malí, sa zbiehali na známom parkovisku pri Hviezde. V tejto trme- vrme ľudí a cestovných tašiek si animátori hľadali deti do svojej skupinky. Pre nezasvätených: takto sa začínal letný detský tábor, ktorého témou bola rodina. Po vypátraní všetkých členov jednotlivých rodiniek sa usmiate detské tváre a animátori plní očakávania vydali na cestu. Najskôr sa dobýjal Šarišský hrad, kde sa slávila sv. omša doprevádzaná vizuálnymi a zvukovými efektmi, ktoré sľubovali, že do Rekreačného zariadenia Lúčka- Potoky nedôjdeme suchí. Tak sa aj stalo. Počasie sa ale po pár minútach umúdrilo a do spiatočného odchodu autobusov, vďaka Pánu Bohu, nespadla ani kvapka. Šikovne sme sa rozliezli po ubytovni a chatkách, vybalili sa a zoznámili s prostredím, ktoré nešetrilo na kráse. Skupinky- rodinky boli zamestnané výrobou ružencov zo špagátu a vymýšľaním svojho mena, pokriku a erbu, ktorý mali odprezentovať vo večernom programe. Takto sme sa dozvedeli, že na tábore sa pohybujú rozprávkoví Simpsonovci, bláznivé Kofoláčky, šikovná rodinka A je to, Šustrovi a nežné Nezábudky, majstri sveta Taliani, rodina Tik- takových aj nezbední Zablatení a usmievavé Slnečnice, odvážni i šarmantní (však Robana) Mohykáni. Mohli ste stretnúť aj malí Zverinec a zdivočelú Divú zver na čele so Žirafou (Slavom). Jednotlivé dni sa niesli v duchu tém: zázrak života, dieťa, adrenalínový vek, otec, mama, a nakoniec, vzťahy v rodine. Počas tábora sa hrali rôzne akčné hry, ktoré dopĺňali turnaje vo futbale a vybíjanej. Vyčerpávajúcou bola Olympiáda, ba niektorí zažili aj strašidelné Nočné hry. No najviac sme sa pobavili počas celodenného výletu k hradu a k pútnickej dedine Ľutina. Cestou sme totiž hrali hru o fazuľky, kde sa nesmeli používať slová áno, nie a ne, čo bolo pre mnohých náročnejšie ako samotná túra. Zábavu nám spestril aj večerný táborák, pri ktorom každá rodinka predviedla svoj program. Zaujímavou bola beseda s rodičmi majúcimi desať(!) detí a nočné besedy len pre najstaršie rodinky, na ktoré účastníci tak skoro nezabudnú. Oživením boli aj vyčerpávajúce diskotéky. Popri tom všetkom sme denne slávili sv. omšu, po ktorej sme si hlasne zaujúkali táborovú hymnu. Dni ubiehali veľmi rýchlo, jeden teplejší a vyčerpávajúcejší ako druhý, objavovali sa mnohé známe tváre a rodinky usilovne zbierali body. Tým získavali peniaze, za ktorá kupovali materiálne a vymieňali duchovné hodnoty potrebné pre každú ozajstnú rodinu. Pomaly sa plížime ku koncu, lebo nastala sobota, kedy sa vyprázdnili skrine, naplnili cestovné tašky a opustili izby. Nasledovala slávnostná sv. omša a vyhodnotenie tábora. Pozdravujeme Nezábudky a Mohykánov, ktorí vyhrali 1. miesta. Tábor sme ukončili poslednou aktivitou- písaním odkazov, urobilo sa pár hromadných fotiek a vyprevádzaní plačom z neba sme utekali do autobusov. Plní veselých zážitkov a mobilných čísel nových kamarátov sme sledovali cestu domov. Tieto riadky píšem so smútkom v pere, ale aj s nádejou, že niečo podobné sa zopakuje o rok. Opäť som sa utvrdila v tom, že to najkrajšie, no i najnáročnejšie je budovať vzťahy. Priúčať sa tomuto umeniu je veľmi náročné, no aj na takejto akcii sa posuniete o hodný kus dopredu. Úprimne sa chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na zrode tohto tábora, animátorom, zúčastneným a najmä Gabike FMA , Cyrovi SDB a Nebeskému Otcovi, ktorí to mali celé organizačne pod palcomJ. Ďakujeme a do videnia. -Lucia a Veronika - |