|
|
Saiklo výlet |
|
|
|
Áno vláda klame. Šepká sa to medzi ľuďmi už dlhší čas, ale nikto si to nedovolí povedať nahlas. Mihne sa to tu a zase odíde. Na ľuďí čoraz častejšie dopadá nový fenomén. Fenomén posadnutosti. Posadnutosti krútiť. Krútiť pedálmi. No dosť bolo akty x-ov. Odkedy sa v Humennom vyskytol Cyro Slíž priniesol so sebou okrem sily evanjelizovať humenskú šaľenu dzivotu aj miliardy zážitkov, ktoré pochádzali z mnohých odvetví. A jedno sa v Humennom veľmi dobre a pevne uchytilo. Šport známy pod menom bicyklovanie alebo v užších sicílskych kruhoch známejší ako bajkovanie, bikeovanie. Cyro sa zrazu stal akýmsi skautom na hľadanie mladých talentov. A keď už ich bolo dosť pokúsil sa zrealizovať v Humennom nevídanú akciu. Akcia pod menom obsahujúcim slová East Slovak Salesian Bike Tour or something like that sa mala uskutočniť v dňoch 14.-18. 08. 06. Počet účastnkov: na začiatku: 12 na konci:11 a pol, Generálny partner: slovenské mamičky +Domka. Takže odchod byl naplánovaný na 8:30 seč. V to osudní pondělí se to nejako skomplikovalo dežtěm. Ale Cyro to tam hore vybavil a my po svätej omši možno jedinej svojho druhu (foto k dispozícii) sme sa okolo 11:00 pobrali preč samozrejme by bikes. Peter Ács nás všetkých sledoval zo sprievodného vozidla. Všetci sme odcahali a krútili. Kukali a krútili až Domino Belej nedostal viacnásobnú tržnú ranu na svojej duši. Ne na tej nesmrteľnej. Na tej pominuteľnej. Tržná rana nebola opraviteľná a ani sám Cyro the Great to v tej chvíli nezvládol a Domino nasadol ako prvý člen do sprievodneho vozidla. To všetko sa stalo tesne pred Vranovom nad dačim. Šak to aj tak jedno. Krútením sme sa mali dostať až do Košíc. Ja si pamätam len dajake sedlo kde bola komeršn and body break. Tam Dominova bajkoza dostala nový rozmer a ten sa už len sputil dolu kopcom. Samozrejme kedže mozgové partície boli počas krútenia vypnuté opäť si len horko-ťažko pamätám na cestu. Posledné čo sa mi mihá v pamäti sú Herľany s nevideným gejzírom, bufetom Erupcia (kein advertisement) a obedíček na pňoch. No proste idylka s ktorou sa môžete stretnúť len na cyklovýlete. Mne už sily dochádzali keď tu zrazu sa objavili Košice. V Košiciach sme sa dostali pod taktovku najskúsenjšieho košičiara Domina Beleja. Precrossovali sme námestíčko, vystúpali hillom z radu the last one a uvideli košické saleziánske stredisko. Bola sprcha, camp a Cyrove špagety, ktoré boli, sú a budú immer wieder delicious. No, lepšie som nejedol. Výborne Cyro!!! Všetci sa striskali aj Peter Ács, ktorý si všetko dával nasladko až sám zosladkol. Potom sme sa vybrali nafintení do košickoho podsvetia. Nenene len na námestie, zrobili sme asi 3 roundy around square a usadili sa v príjemnej atmosfére pod altánkom cukrárne (Aida). Ale Zobo´o sa ešte ulakomil na kofču, ktorú si vychutnal alone, allein. V Košiciach sme sa stretli s obľúbeným Lacim, ktorý nám poukazoval officiele web stránku ich strediska. A ja so Zobo´o-om sme veľa kecali doneskora až nás Fico, ne Róbert, skoro zabil. Kedže ráno sme sa zobudili do sviatku Panny Márie začali sme svätou omšou. Naraňajkovali sme sa, obdržali od Laciho super orange triká s prívlastkom švicace a pocahali s mini kvapkami na chrbtoch. Mini sa stalo maxi a my zľati sme sa museli ukryť unter bus station roof. Krútili sme až sme dokrútili do Jasova. Bola by to malá bezvýznamná bodka na mape ak by tu nebola tak významná jaskyňa. V jaskyni bolo okolo 8 stupňov Celzia, takže klimatizácia za 70sk. Všetci vyhukaní sme kukali jak nepríčetní. Odporúčam vidieť. Počas Cyrovho stráženia bajkov sa jeden bike snažil ukončiť svoje trápenie. Vypustil dušu. Bol to Sopeľov bike. Takže opäť zaúradoval skúsený chirurg Cyro a opravil všechno. A opäť sa krútilo. Až nastalo také stúpaníčko, že už väčšie nás počas nášho putovania nestretlo. No proste brutal. Ale mimozenšťan Zobo´o mal predo mnou náskok 35 minút, ktorý bol však spôsobený šik pauzou a viacerými body pauzami. S veľkou istotou môžem prehlásiť, že Zobo´o, Marek Varchola a Peťo Belej sa počas cyklovýletu ukázali ako vrchári a na kopcoch bývali väčšinou prví. Congratulations! Po brutalite zvyčajne nasleduje niečo pekné. Nás vždy po kopci čakal zjazd. V zjazdoch jednoznačne vynikal Peťo Belej. Najskúsenejším vodcom avšak stále zostával Cyro the Great, ktorý si udržal číslo 1 v ratingu zostavovanom medzinárodnom komisiou. Dosť individuálnych ocenení. Hlavnou úlohou cyklovýletu bolo rozvíjanie spoločenstva a spoznávanie Slovenska a nie ocenenia na individuálnej úrovni. Po najťažšej trase sme sa docupotali do Rožnavy. Saleziánsky dom sa nachádza priamo na námestí. Obahoval tú najlepšiu sprchu a ten najlepší komfort, ktorý sme zažili. Direktor tochto strediska sa ukázal ako gurmánsky špecialista. Ugriloval skvelé bavorské klobásky, huby a slaninu. Čistý strisk. Navštívili sme námestie a pocahali do postele. Ráno sme začali v útulnej kaplnke svätou omšou. So smútkom sme odchádzali do Popradu. Stredisko v Rožnave sa svojim pohodlím vykazovalo ako to najlepšie. Odporúčam navštíviť! Cesta do Popradu mala byť podľa slov viacerých mapovčíkových odborníkov tá najťažšia. Opäť sme boli obdarený nejakým tým sedlom a nejakým tým zjazdom. Na jednom takomto zjazde sme stratili jedneho člena ale vďaka Pánu Bohu nie nadobro. Stále žije!!! Bližšie okolnosti radšej nebudem spomínať len by som chcel pripomenúť zvýšenenú pozornosť počas jazdy dolu kopcom. Do Popradu sme si museli teda riadne vystúpať aby sme boli poctený jeho krásnym prostredím. Ubytovali sme sa v oratku bez prítomností spŕch a varičov. Cyro a Peter Ács zbehli do noviciátu po varič a Cyro zvaril špirálky. Bola veľmi známa mortadella a Petko Á. si ich dal s ďaľšími odvážlivcami opäť na sladko. Ako inak. Jedna štvorica t.j. Ja, Fico, Zobo´o a Ďoďa sme chceli navštívíť MaxHypenovu ale prišli sme neskoro a bagetky neboli. Vrátili sme sa teda a v oratku sa už pila tá pravá hnedá. Ta co, dali sme si aj my. Slovné spojenie tá pravá hnedá bolo v mnohých pádoch skloňované v mnohých ale naozaj mnohých situáciach. Cyro navrhol obliecť si Laciove orange tričká. Všetci vyhukaný sme sa pofotili a Cyro využil aj samospúšť takže všetci okrem zraneného sme na záberoch. Ale aj zranenému sa ušlo tričko XXL. Kedže v oratku bol tv a aj tvtext samozrejme som takúto príležitosť využil. Najlepšia správa: Šebo 3:0 Malta a potešilo aj rekordné víťazstvo Gruzínskej repre vonku na horúcom trávniku Faerských ostrovov v podobe výsledku 0:6. Opäť sme pokecali a pocahali spať. Ráno sme postávali rozbitý z minulého dňa a dali sv. omšu. Hodili sme pár prosieb za zraneného a začali baliť. Balili a balili až sme odišli takmer na poludnie. Ďoďa zranená s predošlích úrazov zostala v aute s Petrom chauffeur-om. Predposledná etapa bola zároveň aj najdlhšia ale hlasy odborníkov na mapovčíky hovorili, že to bude camp etapa. Presvedčil som sa o tom sám, keď som preštudoval prvý krát a posledný krát mapovčík. Bola sranda. A nakoniec to bol camp až na opäť veľmi zatracované i obľubené sedlo. Prechod vojenským územím, výška nad 1000 m.n.m., vôňa porezaného dreva, čo dodať. Ďalší zjazdík a potom rovina. Cestou nás stále posiľnovali traťovky. Už potrebujem traťovku z toho písania. Takí sme závislí zostali. V Lipanoch na námestí nás už čakal spievodňák s ĎoĎom a Peťom. Bola pravá hnedá nie granko ale kofča a podľa neoficálnych správ aj jedna zadara nešikovnosťou tety čašníčky. Z Lipian sme už frčali do Bardejova, ale ešte sme mali pred sebou sedlo Čergov (verím v svoju pamäť ači nie?) z radu the last one of our tour. Nejakých 15-20 kiláčov a Bardejovské stredisko nás už očakáva. Tesne pred Bardejovom sa neuveriteľným spôsobom odtrhol Jarda, hneď zdochol a ja som sa už nestihol zavesiť na pelotón a svojim total brutal camperským tempom som si docupkal do Bj. Fico došiel chudák so zranením. Opäť sa raz ukázalo aké sú saleziánske domy krásne ako to bardejovské napr. Ihrisko sa stalo úložňou bikeov a zároveň dobrým pľacom na vytváranie veľmi netradičných bikeovských autistických kruhov. V dome sa nachádzali dve sprchy takže skvelá advantage. Boli sme rozložení asi v 3 izbách čiže opäť luxus. Cyro sa rozhodol zvariť guľáš. No, čo vám budem rozprávati. Musíte zažiť Cyrove kulinárske umenie na vlastných chuťových pohárikoch. Mňam!!! Po guľaši sme sa separovali na dve groupy. Ja, Ďoďa, Zobo´o a Fico sme zašli na námestie pohľadať net kaviarničku a zbytok si šiel dať kofču. Fico sa oddelil a pocahal späť. Po ňom sme aj my sa doblekali so späť do domu a dali 2nd round of guľaš. Zbytok ľuďí sa dostavil v neskorých večerných hodinách. Ráno sme sa zobudili do piatkového rána a vyšľapali sme hore kopcom po železných schodoch do kaplnky. Guľášu sa zvyšilo a tak si niektorí nadšenci tejto politiky dali mäsko pod podmienkou iného pokánia. Bola aj fajna rybacia pomazánka a samozrejme nutella, ktorej sa počas výletu pojedlo na kilá. Cyro pred odchodm dolaďoval bike, čo sa neukázalo ako tá najlepšia voľba. Dostávali sa jablečníky a traťovky a keď už sme sa konečne pohli zas to bolo okolo poludnia. No nikomu to nevadilo. Ani mne tak neviem prečo o tom toľko píšem. Rozbehli sme sa a krútili. No ešte v Bardejove sme sa museli zastaviť lebo vodca Cyro poukázal na error vo svojej prehadzovačke. Potreboval nástroje, ktoré sa nachádzali iba v aute a tak sme čakali. Na cestu sa vydala aj Ďoďa, ktorá už bola uzdravená. Všetci sa tešili domov a tak sme rezali o dušu. Škoda, že proti vetru celú etapu. Všetkých hnala dopredu neuveriteľná túžba uvidieť poprvýkrát vodnú nádrž Domaša a samozrejme osviežiť svoju dobitú pokožku veľmi výživnou 100% prírodnou vodou s prídavkom voňavých chemikálií a syntetických látok. Ta sme rezali a krútili. Fico a Zobo´o sa striedali vo vedení pelotónu takže tempo sa udržiavalo skutočne úctihodne. Až sa stalo to, čo Fico síce predpokladal ale nechcel si to pripustiť. Koleno nevydržalo a on po našich dohováraniach nasadol s veľkým štýlom do sprievodného vozidla a uchytil sa fotografovania ako ryba návnady v Domaši. Fotil s veľkým nadšením až mu očka švicili. Fotil a fotil. Chápeš tukan? Tesne pred Domašou-Valkov sme sa zastavili na traťovky a doplnenie tekutín. A keď sa už v našich zreničkách odrážala tak prírodná voda domašovská stopli sme to pri takom starom kostole. Peto Á. to zaparkoval s vynikajúcou fazónou po vzore kolegov vodičov. Cyro nás pofotil z rôznych uhlov pohľadov, čo sa samozrejme odrazilo na našom sebavedomí. Ako inak. Na búrlivých vodách Domaše sa rozbíjali windsurfisti a veľa človiečikov aj hotových z nich bolo. Na obed sme sa zastavili na mieste vedľa skutočných cemperov, ktorí tu campovali v stanoch. Po obede sa ako morová horúčka rozšírila medzi nami chuť na siestu, ktorá sa stávala stále reálnejšou až zazrela slnečné ľúče tochto sveta. A boli dokonca aj zavreté očká. Po siestiku sa Ďoďa odseparovala do vlastnej chaty na Domaši a tak nás pri konci nášho putovania bolo stále menej a menej a to skutočne mnohými skutočnosťami. Kopček pred nami podľa slov Ďoďu bol na Domaši z radov the last one. Vyšľapali sme ho s vyplazenými jazykmi a počkali sa na jeho vrcholčeku. A bol zjazd. Immer wieder. Cestou sme stretávali mnohé stroje náramne pripomínajúce tie naše. Ale oni nemusili krútiť! Za veľmi známou dedinkou Jasenovce sme vedeli, že všetko je už OK. A navyše stretli sme don Ondreja Pučeka ako brázdi tieto kvalitné cesty na Škode Mladá Boleslav. Vytváral na niekoľko desiatok sekúnd škoda, že iba sekúnd akúsi stenu pred dotieravým protivietrom. V hlavách už blikalo iba jedno. The last one hill je Závadkovský kopec. A do toho kopca vošla celá naša zostávajúca sila. Rezal som jak o život. Na kopci pred tabuľou ,,Víta Vás mesto Humenné“ sa čakalo už iba na pokyn Cyra the Great aby prikívol zastávke na kofči v Šuriš Pube vztýčeným palcom. Stalo sa aj keď iným spôsobom ale to bolo jedno. Ako malí chlapčekovia, ktorí za sebou na dvore ťahajú kačičku s takou veľkou radosťou a nadšením, tak sme si mi odkladali naše stroje a utekali za kofčou. Sadli, objednali 22*0,5 l a čakali. Pilo sa, spomínalo sa. Všetkým švicili očká a všetci boli šťastní. Ale Cyro stále mútil vodu pozvánkami na hrebeňofku. Po kofči sme sa vydali na bonusofku. Bonusová etapa Šuriš Pub–-Sídlisko Pod Sokolejom. Išlo sa za návštevou stále sa zotavujúceho Peťa Drába alias Drebika. Z vchodu vyšlo akési 2- ročné chlapčiatko a niektorí si mysleli, že je to Peťo po úraze. Avšak Peťo the real prišiel. Obdržal kofču, triko a šokolade a veľa otázok zo strany novinárov. Zistili sme, že úraz ho síce poznačil trochu fyzicky ale psychickz to bol stále Peťo Drebik. No proste Drebik akého všetci poznáte. A kedže Drebik býva vedľa najlepšej cukrárne v Humennom nesmelo to zostať iba rovinou hypotetickou. A tak sa medzi nami vyskytla trojita benenova mit dem granko. Od tochto momentu sa to medzi nami začalo riediť. Každí cahal domov iným smerom. Jedni tam a jedni tu všetci však mali jedno spoločné. Zúčastnili sa niečoho, čoho sa nedá zúčastniť každej den.
P.S: Čo ja vám budem hovoriť o tom, že môžete ľuťovať, but every day for us something new so open mind for a different view. -Mattesinho- |