Secret mission

             Všetko to začalo veľmi sľubne (ako sa na chlapcov patrí – futbalom). Skôr ako som prišiel, chlapci už hral. Nezostávalo mi nič iné ako zložiť si veci a pridať sa k nim. Po futbale sme si šli oddýchnuť a nabrať síl pri počítači. Silu nám dodala tiež aj výdatná večera. Po nej sme sa už pustili do pátracej akcie. Našou úlohou bolo  po celom dome hľadať papieriky s názvami miest. Mojej skupinke sa podarilo nájsť najdrahšie mesto, ale ani to nestačilo na prvenstvo v tejto hre. Skončili sme na peknom druhom mieste.

            Ďalšia časť programu patrila telke. Premietal sa predsa dôležitý zápas: Chelsea Vs Liverpool. Bolo to semifinále ligy majstrov. Špičkový zápas! No našu radosť na začiatku druhého polčasu prerušil Stano Hurbanič. Nasledovalo druhé veľké pátranie na písmena po dome. No, moja skupina teraz ťahala za opačný koniec a skončili sme na chvoste. Dopozerali sme koniec zápasu a perfektný večer sme ukončili partičkou našej obľúbenej hry BANG. Po nej nás už animátori „nasilu“ uložili do postieľok. Zabudli však na uspávanku, tak sme si ju nahradili hudbou z mobilov. To sa ale nepáčilo nášmu šéfovi Stankovi, lebo každú minutú nás chodil kontrolovať. Asi nemohol spať?!

            Prvé májové ráno začalo veľkým šokom pre uja Balogáča, keď otvoril dvere do našej „spálne“. Takmer sa zadusil. (svedčí o tom aj veta, ktorá vyšla z jeho úst: „tu šmerdzi jak v kasarni“) Z doposiaľ nezistených príčin J si potom odviezol Maťka domov. My sme však už museli vstávať, lebo nás čakala ďalšia hra. Čo sa dalo robiť, veď hra je hra. Ako inač?! Opäť sme hľadali papieriky. Nestihli sme dohrať a už nás čakala sv. omša. Kostými pátračov, sme vymenili za miništrantské šaty a aktívne sme sa zapojili do slávenia sv. omše. Po sv. omši si náš už vyzdvihli rodičia a šlo sa domov.

            Nechcem zabudnúť ešte na poďakovanie všetkým animátorom, ktorí sa o nás starali a vytvárali program a veľká vďaka patrí Stanovi H. za trpezlivosť, ktorá mu nikdy nechýba.

 Dominik Šatník