Nemusí byť dobre, hlavne nech je sranda!
Tak touto vetou nás Cyro Slížo privítal v piatok ráno 2.5.2008 na sv.omši, ktorou sme začali našu dlho očakávanú hrebeňovku Poloniny 008. Potom nastala klasika zmeny priestoru v čase - čiže presun do najvýchodnejšej, poredšie obývanej obce Nová Sedlica. Presun bol vcelku hladký až na to, že málo kapacitné rusnácke autobusy to trošku nezvládali a cestujúci boli uchvátení turistami, ktorí sa trepú na „ten brižok Kamenec“. Ktorý pako by išiel do takého počasia? No čuduj sa svete, neboli sme sami. Po ceste sme stretali: dva salamandre(dve salamandry), slizniaka modrého, pol metra snehu, pohraničné stĺpčeky, pohraničnú políciu, vracajúcich (sa) turistov, 5 černochov z Pakistanu, ....
Miestami začalo vykúkať slniečko a tak v nádeji, že sa zrúbeme v zrube, sme doputovali na náš prvý(vlastne i posledný) camping v sedle pod Čierťažou. Náš zrub v zrube sa nekonal, lebo okrem nás tam boli už dve skupinky ľudí turističných, ktoré obsadili najlepšie fleky. A tak sme si našli ešte lepší flek od lepšieho a robili všetko, čo sa dá robiť večer niekde v paži na Rusnákoch v lese. Ako príklad takej typickej lesnej činnosti uvediem nafukovanie nafukovacej postele. Nie, teraz si fakt nerobím srandu, myslím to úplne smrteľne vážne, asi tak ako sa živý Peťo Belej objednal na 26.5. na mŕtvu patológiu.
Ale k veci, teda k posteli, aby som vás milí naši čtenaři uviedla do obrazu, totiž sám veľký Džimo mal ešte lepší a krajší ruksak, z ktorého vždy vytiahol nejakú vec takmer typickú na stanovanie...tak napr. 2 žabky na nafukovanie 1 nafukovacej postele, krabicu mlieka, pol kila ovsených vločiek,...Ale tento večer nás obohatil aj v rámci našich životných skúsenosti. Uvediem niekoľko, ktoré by ste mohli raz využiť: topánky značky Olang horia strašne rýchlo-názorná ukážka je u mňa, nafukovanie postele vám zaberie celý večer- ale ak k tomu pustíte Janka S. tak možno i celú noc, nikdy nedávajte na zrub igelitové dvere, ak spíte v 3-miestnom stane štyria-1tlesk znamená obrat na ľavý bok a 2tlesky obrat na pravý bok, nezabúdajte na synchronizáciu pohybu,...Takže po nadobudnutí týchto skúsenosti sme sa prebudili do najkrajšieho dňa nášho putovania podľa slovenského hydrometeorologického ústavu.
No podľa poloninského aktuálneho stavu to vyzeralo hmlovito, mrholito, veternovio....no proste čas zbaliť stany a vydať sa na cestu do civilizácie. A tak v tomto vitálnom stave počasia sme absolútne bezvýhľadovito doputovali do malebnej 30-domovej dediny s 3 babkami a jednou kosačkou trávovou. Tu sme sa urputne snažili zjesť a vypiť naše zásoby, aby to nebolo také trápne, že s tým prídeme domov. No Domino Belej si tie vifonky musí uvariť aj tak doma.
A tak po 8 km ceste po asfaltke na najbližší autobus sme šťastní, sýti, smradľaví, spokojní, fyzicky vyčerpaní ale s vyšportovanými lýtkami zaľahli doma v našej krásnej, čistej, teplej a voňavej postieľke s nádejou, že v lete dokončíme i tú druhú etapu. Tak so želaním nech vám lýtka silnejú a vlasy menej padajú sa s vami lúčim a ďakujem, že ste to dočítali dokoncaJ
Mariennočka
