Rozhovor s Jankom Ivančákom

0. Aké je tvoje miesto v sale-ziánskej rodine a ak môžeš, tak nám bližšie objasní prečo si sa tak rozhodol?

Tak toto je naozaj veľmi zaujímavá otázka. Som Salezián koadjútor (laik). Ako sú napr. františkáni a oni majú pátrov aj frátrov, také niečo funguje aj u nás saleziánov. Máme kňazov a tiež "(ne)kňazov" teda bratov. Som vlastne taký obyčajný sale-zián brat :). Ani po-riadne neviem, prečo som sa tak rozhodol, ale vnímal som taký Boží ťah práve k tejto forme saleziánovania.

1.Skús nám priblížiť tvoje pôsobenie v Šaštíne, nejaké zaujímavosti, akcie, ktoré pre mladých pripravuješ...

V Šaštíne pôsobím ako vychovávateľ na internáte medzi chlapcami. No skôr sa učím byť vychovávateľom. Som medzi prvákmi a je ich tu 23. Akcie? Šak ja som furt v akcii.

2.Čo ťa najviac oslovilo v Šaštíne?

Asi táto pre mňa nová forma prítomnosti medzi mladými.

3.Aká je tvoja najlepšia "nabíjačka", niečo, čo ti pomáha, keď už nevládzeš, alebo keď si smutný?

Keď nevládzem, tak sa nabíjam spánkom a doplnením paliva - jedlo. Po duchovnej stránke je to strelná modlitba, sviatosť zmierenia a vzbudzovanie si úmyslu, že Boh me 3me. Smútku sa snažím vyhýbať).

4.Máš nejaké "srdcu blízke" miesto, mesto v ktorom by si chcel niekedy pôsobiť?

Ako my flegmatici hovoríme: kde nás dajú, tam budeme.

5.A čo Humenné? Aká je tvoja najkrajšia spomienka na nás, na ktorú nikdy nezabudneš?

Humenné. Je toho veľa, na čo si spomínam. Na 1. príchod k SDB, na stretká, na akcie a kopu všeličoho čo sme pozažívali. Môžem spomenúť napr. výlet na Vihorlat v zime, keď nám cesta trvala 6 hodín. Ale ten pohľad o 12:00 na Tatry nezabudnem do konca života. Cítil som sa ako v nebi. A ešte mnoho iného.

6.Čo by si odkázal Humenčanom, hlavne mladým? Skús nejaké slovo na povzbudenie.

Ta, še 3mce jak pijany plota. Ale treba i znac koho še trimac. Toten plot ta to je Pan Boh a Jeho še 3mce. Ďalej snažte sa vytvárať tú povestnú rodinnú atmosféru, ktorú bolo v Humennom vždy cítiť. No, a aby som nezabudol, tak ešte aj takú správnu humenskú "strelenosť". A to by hádam aj stačilo. S pozdravom

Janko Ivančák