Psychologické okienko

Skúste si predstaviť nasledujúcu situáciu. V betónovej podlahe prázdnej miesnosti je zapustená asi 10 centimetrov dlhá oceľová rúrka. Vnútri je pingpongová loptička, pričom priemer rúrky je asi o 1,5 mm väčší ako je priemer loptičky – čiže ruka sa tam nedá vopchať. V miestnosti je okrem vás ešte ďalších päť ľudí. Všetci máte k dispozícií rovnaké predmety, a to 10-metrovú šnúru na prádlo, pilník, krabicu sušienok a drôtený vešiak na kabáty. Úloha je pre všetkých rovnaká: čo najrýchlejšie dostať loptičku z rúrky von, bez toho, aby ste loptičku, rúrku či podlahu poškodili.

Mnohokrát robíme to, čo robiť nechceme, a nerobíme to, čo robiť chceme, a to len z jediného dôvodu - kvôli psychickým, kultúrnym či spoločenským bariéram. Pod týmto pojmom chápeme všetky spoločenské normy, zvyky či pravidlá, vyplývajúce z nejakých predchádzajúcich zlých skúseností. Zrejme si všetci dokážeme spomenúť na situáciu, keď sme niečo povedali niečo a všetci sa na nás dosť divne pozreli, zaťukali si na čelo, zasmiali sa (a to dosť ironicky) apod. A odvtedy sme sa o nič podobne v rovnakej (alebo už v žiadnej) spoločnosti nepokúšali. Tieto bariéry obmedzujú spontánne správanie a nadobúdame ich počas života, čo je možné demonštrovať na príklade malých detí. Deti totiž žiadne zábrany nemajú. Blbé je, že tieto bariéry vlastne vytvárame sami, my iným a iní nám. Preto skôr, ako komukoľvek povieme, že to, čo povedal je blbosť, zamyslime sa. Môže sa totiž stať, že neskôr nám už radšej nepovie nič.

Mimochodom, čo sa týka riešenia úlohy s loptičkou. Existuje veľmi rýchle a jednoduché riešenie, avšak pravdepodobne ste naňho neprišli práve z dôvodu kultúrnej bariéry, pretože o niektorých veciach nás proste ani len nenapadne uvažovať. Niekedy na vlastnú škodu. Najrýchlejšie a najjednoduchšie riešenie by totiž bolo, keby sa do rúrky niekto vymočil.  

-Knižka-