|
|
Animátorská dielňa |
|
|
|
Už sa presne nepamätám kedy bol stanovený odchod, ale viem, že som meškal. Na svoju obranu poviem, že som nebol sám. Rozdelili sme sa na dve skupiny, tzv. autičkárov a tých poctivejších, medzi ktorých som patril aj ja – cyklistov. Takže, keď sa nás Fico dočkal, lebo tým druhým meškajúcim bol Domino, vyrazili sme my traja smerom na Topoľovku, a potom sme odbočili na Lieskovec a Karnú. Musím povedať, že to bola fakt super cesta. Videli sme pár dravcov, koníky a Dominovu spolužiačku. Potom sme vyšliapali pár „kopčekov“ a spustili sa na chatu, kde mali pre nás prichystané super privítanie v podobe jablkového bombardovania. Ubytovali sme sa, mali sme omšu a večeru. Nasledoval program, zložený z hry (Marošova Zip zap boeing),no na Ficove veľké sklamanie sme si nezahrali Barana (kto nepozná pravidlá, tomu ich Fico veľmi rád vysvetlí a nepochybne si to aj veľmi rád konečne s niekým zahrá), nejakých aktivít, napr. doplňovania výrokov, kde došlo k menším preklepom. Spomeniem Ficove výroky: „Šťastie je mozaika a mýliť sa je ľudské.“ a „Dve moci idú svetom ako ja životom.“ alebo Ferov: „Ak má lenivá žena múku, tak ju predá a kúpi si pizzu.“ Zrodili sa aj iné „skvosty“, ale už si všetky nepamätám. Za majstrov v doplňovaní výrokov boli vyhlásení Beďo a Fico. O pol jednej sme to ukončili a šli sme spať. Ráno sme sa zobúdzali s melódiou „Slniečko sa zobudilo, popreťahovalo kosti“ v neopakovateľnom Cyrovom podaní. Dodám, že melódia sa veľmi uchytila a možno ju menovať za hymnu animátorskej dielne. Ráno bola omša, potom chutné raňajky, trochu voľna a ďalšia časť programu. Tu sme mali vysvetľovať výroky a tiež došlo k niekoľkých veľmi zaujímavým vysvetleniam. Ospravedlňujem sa, ale nemôžem si spomenúť ani na jeden, Beďo vám však vysvetlí všetko čo len budete chcieť svojim jedinečným spôsobom s jemnou dávkou militarizmu a sadizmu. Na obed sme mali francúzske zemiaky na Cyrov spôsob, takže sme sa napraskali jak len to šlo. Po ďalšej časti programu sme mali opekačku, pri ktorej sme si zahrali skvelú hru Colník. Znova sme pokračovali až do neskorých večerných hodín, pričom sme odhalili jednu fantastickú vec a zároveň sa naučili skvelú hru. Výdatne sme sa vyspali a šli sme hneď ráno na omšu, pričom na naše veľké sklamanie sme sa už nezobúdzali na melódiu piesne „Slniečko sa zobudilo“. Po omši prebiehali na izbách vankúšové vojny ako odpoveď na skutočné psychické vyčerpanie. Bol to dôkaz toho, že aj animátori sa vedia správať ako deti a navyše keď im preskočí, sú oveľa nebezpečnejší. Doobeda sme všetko upratali, znova sa dobre najedli a vyrazili sme plní zážitkov k saleziánom a odtiaľ domov. (Cyklisti ukončili výlet tradičnou kofolou) -Marek Varchola- |