|
|
1. krok vysokoškoláka alebo ako prežiť na VŠ |
|
|
|
||
|
|
Nové mesto; nové miesto; noví ľudia; nová škola; noví spolužiaci; nový „domov“; nové jedlo. A teraz prejdime od new things k really things: hlučné a smradľavé mesto; miestos najväčšou hustotou študentov na 1 m2; ľudia všetkých možností (dosť často i nemožných) pováh a spôsobov; škola, ktorá vás možno aj baví; spolužiaci zo všetkých kútov našej krásnej vlasti, ale aj spolužiaci s exotickými menami ako napr. Abdul (Jemen); Bun (Afrika); Gonzalo (Peru); „domov“ = izba o veľkosti 2 x 3 = 6 m2 pre 3 ľudí (oficiálne) + X ľudí, ktorí sa rozhodli u nás bývať načierno – čierni (spolubývajúci) (ne)kamaráti; jedlo značky rokmi overenej a cenovo preverenej – TESCO. A čo teraz? A čo s tým? Sám som s tým? Tak skús sa nachvíľu započúvať (teda začítať). Volám sa .........a môj problém je, že bývam sám. A ja sa volám .......... a sme piati na izbe aj so mnou. Ja som .......... a môj spolubývajúci chodí spať o 6,00 ráno. A ja zase mám školu od 7,00 ráno do 19,30 večer. A ja ......... , a ty ........., a my............,a vy............; oni....... Zrazu sme sa všetci ocitli na tom istom a predsa tak jedinečnom mieste – vysoká škola. A či už sme v Blave, Trnave, Ružomberku, Košiciach, máme podobné problémy, či radosti. Každý z nás prežíva niečo iné, niečo pekné a zaujímavé a hlavne niečo jedinečné, čo už nikdy viac nezažije. Tak nekazme si to tým, že budeme nespokojní, že čo by bolo, keby bolo. Je tu to, čo má byť, sme presne tam, kde máme byť (aj keď miestami je to neuveriteľné). Buďme vždy otvorení pre druhých, to je jediný spôsob, ako si nájsť dobrých kamarátov, ktorí tam taktiež niekde hľadajú práve teba, mňa, jeho..... Tento pokus o malý psychologický náčrt myšlienok z hlavy vysokoškoláka vznikol ako odozva humenskej skupinovej terapie, ktorá sa úspešne drží nad vodou. Týmto pozdravujem všetkých jej členov, aj budúcich a posielam myšlienku na záver: „Nikdy nie je tak zle, aby nebolo ešte horšie.“ Alebo negácia znie: „Nikdy nie je tak dobre, aby nemohlo byť ešte lepšie.“ -Marienočka- |