Pre všetkých  milovníkov  našich Tatier sa 6. októbra konal nočný výstup na Kriváň. Všetci sme sa zišli u SDB o15:30.Bolo nás v hojnom počte. Veľká škoda, že sme sa nemohli zúčastniť na sv. omši, kde bol prítomný aj vizitátor don Václav Klement. No ale čo už. Vlak nám odchádzal o 16:24 a najväčší odkur bol to, že to bola motorka, ktorá išla  do Prešova. Všetci sme boli smutní. Dobrý dojem z cesty nám robil pocit, že prejdeme dvoma tunelmi. Ale ešte pred tunelmi sme sa zrezali z hrozna, ktorého bolo fakt veľa. Počas cesty sme si rozprávali zážitky. Ja som jeden hovoril Tepimu o rýchlostných rekordoch na biku z Porúbky. Dokonale sme sa z toho všetci vyhotovili. Ja som od smiechu skoro až plakal. Ani sme si neuvedomili, kde sme, a bol tu prvý tunel. Bola tma a aj sa bilo. Prvý tunel som prežil, ale v druhom som atakoval Tepiho, ktorý použil svoj nový protinárazový mobil s kompasom, ale aj so svetlom. Odkur, videl ma a zakiloval. Keď sme dorazili do Prešova museli sme prestupovať. Nastúpili sme do zaujímavého vozňa. Po našej ľavici sedeli dve feťačky (zrezať ich) a za nami sedel ujo so synom, ktorý bol veľmi hravý. Útočil na nás a stále vydával zvuky pif-paf a dookola. Dobre že sme cestovali do Kysaku, kde sme opäť prestupovali. Cestou do Popradu sa udialo ešte mnoho vecí. Čas išiel rýchlo a stmievalo sa. Bola krásna obloha a pred Popradom sme videli Tatry, hoci už bola tma. Z Popradu sme mali namierené na Štrbské pleso. Asi po hodinke cesty sme konečne došli na  Štrbské pleso, kde na nás čakala skupinka Blavakov- Jarek Varchola, Žižo a iní. Potom sme sa vybrali na byt pána Burdu, kde sme sa asi na dve hodinky ubytovali. Niektorí si aj pospali. Medzi nimi som bol aj ja. Približne o 1:30 ráno sme sa pohli smerom na Kriváň. Naším fűhrerom bol generál Puček. Už od začiatku sme hrali rôzne hry na rozmýšľanie. Napr. poznáte hry: hmmmm ta ram ta ram ta ram alebo ide zajko hop za ním zajko hop hop, kam idú, alebo colníka? Odporúčam zahrať. Ja som skoro prišiel o nervy. Týmito hrami čas bežal oveľa rýchlejšie. Počas cesty bola jasná obloha a svietil aj mesiac, takže sme nepotrebovali baterky a rôzne prístroje na osvetlenie neznámeho terénu. S rastúcou nadmorskou výškou klesala aj teplota. Bola poriadna kosa. Hlavne na vrchole, ktorý sme dobyli (my rýchlejší) o 5:42 SEČ. Na vrchol vyšiel aj náš výborný hokejbalista Maroško Pančura alias Móris. Na vrchole strašne fúkalo a teplota bola hlboko pod bodom mrazu. Ešte dobre, že generál Puček je skúsený turista a nosí so sebou aj alkohol. Pekne nás ponúkol a malo to svoj účinok-zahrialo nás to. Ale pre všetkých to nemohlo stačiť. Našťastie nás ponúkla jedna teta a Puček pekne zobral a poďakoval. Bol hotový, lebo nasledovalo second round. Jo. Všetci sme si dali trochu do tela. No ja som si ako minulého roku dal svoju milovanú kofolu, ktorá bola perfektne vychladená. Dokonale som si ju vychutnal s Marekom Varcholom. Po kofolovaní sme čakali iba na jedinú vec, pre ktorú sme tu prišli. Bol to východ slnka, ktorý bol rozprávkovo krásny. Po východe nasledovala cesta dolu. Asi po troch hodinkách sme prišli na Štrbské pleso. Ale nejako sme nestíhali. Ledva sme stihli zubačku. Keď sme boli v nej, všetci sme začali zdychať. Neprešla dlhá chvíľka a boli sme v Štrbe. Tu sme počkali na rýchlik, ktorý mal meškanie 15 minút. A hneď sa ozvali nespokojné hlasy, ktoré hovorili, že by to mohlo byť ako v iných štátoch. Keď vlak mešká dlhšie ako 1min, tak cestujúci dostane peniaze späť. Žiaľ, nestalo sa. Ale vlak vďaka bohu  prišiel. Nasadli sme doň, obsadili si kupé a šli sme campovať. Ja som necampoval, ale celú cestu do Košíc som stál. A dobre, že som stál. Pred Košicami, keď som ich budil a otvoril dvere do kupé, bolo to katastrofálne. Bolo to tam jak v plynovej komore vlastného produktu -čistý humus. Radšej ani nehovorím, kto tam bol. Hanbite sa. V Košiciach sme prestupovali. Počkali sme na vlak do Humenného, do ktorého sme vliezli asi hodinu pred odchodom. Tu sa začal môj obrovský camp. Na nohách som vydržal len asi 20 minút po pohnutí vlaku. A potom to prišlo. Fico a ja sme pošli do prázdneho kupé a zaspali sme behom 2 minút. Ja som sa zobudil pred Brekovom a bol som vyhotovený z toho, že som mal na sebe moje okuliare. Akurát čo sme sa pobalili, boli sme v Humennom. Ešte sme prišli k saleziánom, kde sme sa rozlúčili, a každý šiel po vlastných domov. 

P.S.: Odkaz pre milovníkov Tatier. Táto action sa koná každý rok, a tí, čo zaváhali, môžu len a len ľutovať.              

-Zobo´o-