Chata v Jasenovciach sa cez tieto jesenné prázdniny stala miestom, kde sa štyria narnijskí králi(štyri skupinky )- Lucinka, Edmund, Zuzanka a Peter rozhodli bojovať so zlou čarodejnicou a vrátiť tak stratenú nádej Narnii. Aj veľkí bojovníci sa musia pred bojom posilniť a my sme sa hneď po príchode na chatu posilnili večerou a omšou. Potom sa už začal program večernou hrou, kde rozhodoval talent, ticho a rýchlosť sa pohybu, ale taktiež aj dobrá pamäť. Po tejto hre nás do príbehu uviedla prvá časť filmu. Pred spánkom, ktorý na mnohých doliehal až príliš silno sa ešte všetkým ,aj keď niektorým možno so strachom, podarilo cez skriňu vstúpiť do Narnie. 
     Piatok doobeda sme plnili mnohé úlohy, hľadali chatrč pána Tumnusa. Putovanie nádhernou prírodou nám spestrilo husté sneženie, aké možno zažiť iba v Narnii. Po výbornom obede, oddychu a jablkovom olovrante nasledoval presun na lúku, kde tri skupinky zažili hromadný prepad, ktorý viedol nemenovaný salezián Stano a jeho Edmundovia. Po krátkom a nerovnom boji už nasledovali mnohé hry, ktoré ukončila až tma. Omša, večera, krátky oddych a druhá časť filmu vyplnili čas pred tým,ako sme sa všetci vydali hľadať Aslana na cintorín, kde sme sa nezabudli pomodliť za duše zosnulých. Po návrate na chatu čakal všetkých chlapcov slávnostný obrad, kedy boli menovaní sirom Cipkom za rytierov. 
     Sobotné ráno spestrili stále populárne párky a po nich nás motivovalo dopozeranie filmu Narnia. Tiež bola krátka duchovná obnova, ktorú pripravil ten nemenovaný asistent Stano a ukázal sa tak v lepšom svetle. Poobede mal súboj o záchranu Narnie vyvrcholiť veľkou vojnou, tak sme sa na ňu poriadne pripravili, nielen obedom, ale aj fyzickou námahou a súbojom s papierovými guľami. Slnko sa schyľovalo k západu a bolo potrebné nabrať odvahu a vyraziť do boja proti zlej čarodejnici a jej obludám, ktorých predstavovali Tepi, animátori i nehybní panáci, ktorí sa ukázali byť silnými súpermi. Proti nim vyrazili všetky štyri skupinky a po dlhom boji nakoniec dobro zvíťazilo. Posledná skúška, ktorá čakala rytierov na výlete bola skúška odvahy. 
     V nedeľu sme sa už museli pobaliť, rozlúčili sme sa s výletom slávnostnou omšou, výborným obedom a v dobrej nálade sme opustili Narniu. 
     Ešte aj z pozície autora tohto článku, by som sa chcel poďakovať všetkým účastníkom výletu, myslím, že sa nám podarilo vytvoriť výborné spoločenstvo a tiež za to, že bolo dzivo. Tiež „tetám“ kuchárkam, vďaka ktorým sa aj napriek celodennému behaniu nikomu nepodarilo nič schudnúť. No, čo už narobíme, nedá sa výletovať celý čas a treba ísť aj do školy.

     Za slobodnú Narniu a za Aslana.

-Jerome-