Po ulici kráča žena. Už beztak dosť zhrbená musí odolávať prudkým náporom novembrového vetra. Vyhrnie si golier na kabáte a pevnejším krokom pokračuje smerom k miestu posledného odpočinku jej drahých. Mechanicky stúpa do strmého kopca. Na cintoríne vysoko nad mestom je severák ešte intenzívnejší. Vo vrecku kabáta nahmatá zápalky. Skrehnutými prstami zapaľuje sviečku a kladie ju na manželov hrob. Pošepky vyriekne krátku modlitbu a chvíľu len tak bezmyšlienkovite postáva na mieste. Nohy akoby jej oťaželi. Chladný náraz vetra nástojčivo pripomenie, že je čas ísť a strká ju preč. Podľahne jeho tlaku. Posledný úctivý pohľad venuje manželovej pamiatke a pomalým krokom sa poberá späť domov, aby túto odyseu mohla absolvovať opäť zajtra...

·          

     Po ulici sa zakráda skupinka detí. Zdajú sa byť veselé, plné života, radosť na nich pozrieť. Očividne sa dobre bavia. Ani po dvoch hodinách sa nevedia vynadívať na svoje kostýmy. Všetky vyzerajú tak reálne. Malý upír, čarodejnica, smrtka, gróf Drakula... ‚Sú jednoducho rozkošné’, musia si povedať okoloidúci. (Snáď okrem tej babičky, ktorej svojím prestrojením takmer privodili infarkt.) Ktovie koľko zarobia? Ľudia sú dnes akísi mimoriadne štedrí. Alebo to je tým, že si vybrali milionársku štvrť? Nemajú čas zaoberať sa podobnými úvahami. Čaká ich ešte veľa práce. Do polnoci musia stihnúť obehnúť aspoň Piatu avenue...

·          

      V ktorom príbehu sme sa našli my? Ten druhý je istotne zaujímavejší, príťažlivejší a vôbec, sľubuje vzrušenie, zábavu a peniaze. Hodnoty, ktoré hýbu svetom. Či sa nám to páči, alebo nie. Ak patríte k stúpencom tohto systému, pokojne prestaňte čítať, nebude vás to zaujímať. No možno sa nájdu aj takí, ktorým sa beh sveta až tak celkom nepáči. Ale kto tvorí svet? Nie sú to azda ľudia? A nie sme čírou náhodou ľuďmi aj my? Logicky z toho teda vyplýva, že sa podieľame na fungovaní sveta, v ktorom žijeme. Ak s niečím nesúhlasíme, prečo to nepovedať nahlas? Nevyhovárajme sa, že nemáme dosť sily a priestoru na presadenie svojich návrhov. Nebojme sa vyjadriť vlastný názor aj za cenu toho, že nás vysmejú, potupia, ponížia. Existujú predsa vyššie ciele než sláva, uznanie či úspech. A za tie sa už oplatí bojovať, no nie? Je len na nás, či sa budeme zabávať v maskách príšer, alebo využijeme tieto sviatočné dni na zamyslenie sa nad zmyslom života a smrti. Rozhodnutie máme vo svojich rukách. Uctíme si svätcov a pamiatku našich zosnulých, alebo vzdáme hold strašidlám, ktoré ani neexistujú?

 -T ;)-